S hrami sa stretávam už hodne dlhú chvíľu. Hral som ich toľko, že už to radšej ani nepočítam. Čo ak mi sa vo mne ozvalo nejaké to vedomie strateného času, to nikto predsa nepotrebuje. Mám hry, ktoré mám rád, na niektoré priam nedám dopustiť – jedna ma zaujíma pre jednu veci, iná zase pre druhú. Ak o nejakej hre hovoríme, že je dobrá, či výborná až priam fantastická, neznamená to, že rovnako nemôžeme titulovať aj hru úplne inú. Až tak inú, že s tou predchádzajúcou sú vlastne neporovnateľné. Čo do spôsobu akým ju hráme, ako ju prežívame, ako sa pri nej bavíme – čím, z akého dôvodu, za akým cieľom. Cieľ je takmer vždy nejaký zážitok (často sa tento zážitok pomenúva ako zábava), avšak to ostatné sa už veľmi líši.