Nuž, myslel som, že s témou #GamersGate alebo Anita Sarkeesian, či ženy v hrách a hernom priemysle, si už na nejaký čas dám pokoj. Avšak ako to tak býva, sú veci, ktoré vám pokoj nedajú. Môžem si nad nimi zanadávať, poslať autorku článku imaginárne do miest kam Slnko nesvieti, prípadne by som sa jej mohol vyhrážať… čo ja viem… znásilnením, smrťou… Nie, prepáčte takto napísané to znie fakt divne. Je to smiešne. Nič také mi nikdy nenapadlo, teda až na jedno povzdychnutie si a… Čo urobí civilizovaný človek keď nesúhlasí s niečím názorom? Mno, začne písať!

Úprimne povedané už má celá situácia okolo tzv. #GamersGate začína pomaly unavovať. Zdá sa akoby celá táto “kauza” nikam neviedla, pretože na oboch stranách sa za ňou skrývajú len extrémistické názory neochotné priznať si, že zjavne nechápu jeden druhého. Všetko sa to pritom začala poukázaním na žurnalistickú etiku v hernej oblasti. A nakoniec vyústilo do neuveriteľne neprehľadného bordelu.