image

Zaujímavá otázka, nie je tak? A ako býva u mňa zvykom, teda aby som využil svoju super mutantskú schopnosť argumentovať sám so sebou, pozriem sa na tento problém z oboch strán. Pretože, áno, je jasné, že pre niekoho budú odpovede vopred jasné a neotrasiteľné. Problém je, ale z akého uhla pohľadu sa na vec pozeráme… všakže.

NIE

Jeden z pohľadov hovorí, že nie je dôležitá dĺžka, ale kvalita. Teda, že nie je dôležité koľko hodín pri hre strávite, ale ako dobre sa pri tom bavíte. Môže to byť krátka, ale intenzívna zábava na jednej strane, na strane druhej to môže byť hodne naťahovaná a nikdy nekončiaca nuda. Krátka, dobre vystavaná hra, ktorá sa vo svojom závere nezvrhne v niečo nezaujímavé skrátka ospravedlňuje vydané náklady na jej nákup. Pretože k čomu je dobrá hra, ktorá sa po 40 hodinách hrania zvrhne v niečo prázdne a nezaujímavé, čo vás pomaly odrádza od dokončenia? Ak je herný zážitok intenzívny, zábavný a naplňujúci potom nie je dôležité ako dlho som hru hral a koľko za ňu dal.

ÁNO

V tomto prípade budem trochu obšírnejší a nadviažem na predchádzajúci názor priamym porovnaním. Ak totiž dáme intenzitu zábavy nabok, ostane nám hra, na ktorú môžeme nahliadať v termíne „cena/výkon“ a teda dlhodobého hrania. Ale to sa však musíme vrátiť k recenziám a recenzentom. Na tomto mieste by som rád poukázal na to, že recenzia by v prvom rade mala slúžiť ako akési odporúčanie spotrebiteľovi, ktorý si za svoje (často) ťažko zarobené peniaze chce kúpiť nejaký produkt (hru). Nie každý má mesačné príjmy špičkového firemného manažéra alebo špičkového zamestnanca IT spoločnosti. Predstavte si, že väčšina má ten príjem oveľa nižší. Jeho príjem mu dovoľuje kúpiť si veľkú hru raz za čas, a tento čas potom chce investovať do hry. Predstavte si, že nejakých 60 euro vrazí do hry, ktorú dohrá za – povedzme čisto teoreticky – 5 hodín, z toho bude herná náplň tvoriť ledva 3. Predstavte si, že si túto hru kúpil, pretože mala pozitívne hodnotenia naprieč širokým spektrom herných médií. Pretože existuje medzi recenzentmi názor, že na dĺžke hry nezáleží a dôležitý je samotný zážitok. Pričom je tento názor podporený ďalším, ktorý hovorí, že pri recenzii by sa nemala zohľadňovať cena produktu.

Recenzent si hru nekupuje. Vo väčšine prípadov. Neinvestuje do nej, takže mu môže byť dĺžka hry, resp. pomer zábavy k cene, úplne ukradnuté. Druhú vec, ktorú si mnoho recenzentov neuvedomuje (a povedzme si, že je to i jedna súčasť #GamerGate), je jeho zodpovednosť k spotrebiteľovi. Recenzent je ten, ktorý hru hodnotí a nakoniec odporúča ďalej. Je táto hra dobrá? Má všetko čo má mať? A predovšetkým, oplatí sa vám kúpiť táto hra? Oplatí sa vám investovať peniaze, ktoré nemusia byť pre vás samozrejmosťou do tohto konkrétneho produktu? Päť, dokonca možno šesť, hodín zábavy ma stojí cca 15 euro – ak pôjdem do kina. A poviem vám, bude to možno lepšia zábava ako tá herná. I keď i tu záleží na konkrétnom filme a konkrétnej hre, ktoré by sme porovnávali. Prečo by však mal potom hráč platiť za rovnakú porciu zábavy neskutočných takmer 60 euro? Čo môže byť v niektorých prípadoch niekoho jedna štvrtina mesačného príjmu. Nehľadiac na to, že ak by som zaplatil tých 60 euro za inú hru, dostanem z nej oveľa väčšiu porciu zábavy. Áno, môže to niekde škrípať, nebude to taká hladká zábava celých 100 hodín času, ale už keď pri nej svoj čas strávite, bude to aspoň adekvátne vynaloženej čiastke. Áno, môže sa vám stať, že hru nedohráte, ale pokiaľ sa človek baví z tých 100 hodín aspoň 60… už sú to dobre vynaložené peniaze. Okrem toho, sa k takej hre dá vždy vrátiť a dokončiť ju. Nie je nič jednoduchšie. Áno, ľudia s rodinami, s prácou to už majú s hraním ťažké. Ale dlhá hra im dlhšie vydrží a nenúti ich vynakladať neopodstatnené finančné čiastky za malú chvíľu zábavy.

Jedna z vecí, ktorou sa hry líšia od filmu je (mimo interaktivity) aj cena a dĺžka, spôsob ich konzumácie. Mám pocit, že väčšina recenzentov v komerčných herných médiách sa tvári, akoby hra bola niečo samozrejmé a dané. Niečo čo nič nestojí, čo skrátka dostanú a ich úlohou je sa len zamyslieť nad kvalitou, ale už nie nad tým či je táto kvalita v správnom pomere s nákupnou cenou. V prvom rade by mali brať ohľad na spotrebiteľa, ktorý má záujem o istú kvalitu zábavy. Avšak v tom je ten háčik – hry nie sú filmy, v mnohých prípadoch sú neskutočne drahé a spotrebiteľ/hráč ich nedostáva na zlatom podnose zadarmo. Päť hodinová hra za 15 euro – v poriadku. Päť hodinová hra za 60 euro – nie je v poriadku! Netvárme sa preto, akoby práve dĺžka nemala byť dôležitou pre hodnotenie hry. Dĺžka hry je vždy dôležitá a malo by sa na ňu prihliadať. Koľko zábavy dostanem za adekvátne vynaložené prostriedky je totiž každodennou otázkou mnohých ľudí, užívateľov alebo ak chcete spotrebiteľov tovarov a služieb herného priemyslu.

Aby som to, ale uviedol na pravú mieru – nie, dĺžka nie je jednotkou kvality v prípade hier. Ale ide práve o to, čo za svoje peniaze očakávame. Čo ma opäť privádza k argumentom o 60 euro za hru a času, ktorý človek očakáva, že za takúto sumu s hrou strávi. Či chceme alebo nie, musíme sa vždy vrátiť k otázke hodnoty. Hodnoty, ktorú za hru dávame a hodnoty, ktorú za to očakávame naspäť.

ÁNO-NIE

Opäť raz ma moja mutantská super schopnosť dostihuje. Pretože ako som dopísal posledné riadky predchádzajúceho odseku, pripomenuli sa mi hry minulosti. Duch hier minulých ma navštívil, aby mi pripomenul, že 40 hodín herného času nikdy nebol tak úplne štandardom. Je to smutné, ale ako človek, ktorého obľúbeným žánrom je RPG a herný čas strávený s jednou nemenovanou hrou sa počíta na roky… ľahko sa zabúda na iné žánre. Pri všetkých čertoch rohatých, veď Monkey Island sa dá dohrať za dve hodiny! S podmienkou, že viete čo máte presne robiť. Ostatne to pekne demonštroval nedávno Tomáš Krajča v retro hraní Another Worldu na Hrej.cz. A v tom je z dnešného pohľadu práve ten háčik. Možno. Pokiaľ viete čo robíte…, keď sa budete pýtať prečo obsahovali niektoré staré adventúry také podivné hádanky a riešenia – autori si uvedomovali, že za istú čiastku, hráč očakáva istý čas strávený so svojou zábavou. I ten Another World trvalo prvý raz dohrať o mnoho hodín viac, ako keď ste presne vedeli kam stúpiť, čo zatlačiť, čo rozstreliť a kam utekať. Problém s hrami ako je The Order: 1886 (ha, a je to tu!) je ten, že prakticky nemusíte nič. A preto aj keď neviete nič, skončíte ju veľmi rýchlo. A to je, moji milí – pekní, hlavný rozdiel medzi teoreticky krátkymi starými hrami a tými dnešnými. Za vynaložené peniaze som totiž dostal viac porcie zábavy ako za peniaze vyššie spomínanej, modernej hry.

A TERAZ ČO?

Teraz si dáme jednu nemenovanú čokoládovú tyčinku. Chápem obe názorové skupiny a oba prístupy k dĺžke hry, ale ako už zrejme vyplynulo z tohto článku, osobne sa skôr prikláňam k názoru – áno. Takmer všetky moje dojmy z hrania (a dokonca i niektoré recenzie) vychádzajú z hier, ktoré som si sám kúpil. V takom prípade vždy keď sa snažím zhodnotiť hru, niekde v pozadí je vždy cena. Pokiaľ je hra dostatočne dobrá a hutná, cena nikdy nepríde na pretras, pretože človek cíti, že dostal za svoje peniaze adekvátnu zábavu. Ale ako náhle by hra bola príliš krátka, som si vedomí toho, že tento fakt môže byť kľúčový pre rozhodovanie o nákupe hry.