MESHEP

Niekedy mám pocit, že celá tá debata o tom, prečo je pri hrách a okolo hier málo žien smeruje celkom zlým smerom a má absolútne nepochopené východiská. Z čoho potom zároveň vychádza i problematika toho akým spôsobom sú ženské postavy a hrdinky v hrách zobrazované. Napísať, že digitálne hry boli vždy predovšetkým doménou prevažne mužov, na tom nie je nič klamlivé ani zavádzajúce. To je ľahko doložiteľný fakt, ktorý však nemá byť pravidlom a nemal by byť ani samozrejmosťou. To, že nejaké javy vynímame cez určitú optiku je tiež v poriadku, avšak opäť nemalo by to byť samozrejmé. Pretože naše vnímanie je ovplyvnené naším zasadením do vlastného okolia, do vlastnej kultúry, ktorá nám pozorovaním, ale najmä výchovou vštepuje určitý pohľad na svet. A preto by sme problém genderu a hier nemali nikdy hľadať v samotných hrách, ale v kultúre, z ktorej vychádzajú.

Digitálne hry sú, ostatne ako väčšina tvorby človeka, odrazom našej vlastnej kultúry. Môžeme povedať, že sa v nich zrkadlí to akým spôsobom vo svojej realite vnímame svet, ako premietame do ich existencie svoje túžby a skúšame cez ne veci, ktoré bežne naša spoločnosť považuje za neadekvátne často až nemorálne. Napriek tomu, že si autor hry môže dovoliť popustiť uzdu svojej fantázie naširoko, často ostáva v zabehnutých spôsoboch a hlavne stereotypoch svojej kultúry. Stereotypy sú zvláštnym druhom zvieraťa. Stereotypy často zjednodušujú našu orientáciu sa a rozhodovanie v spoločnosti. Slúžia našej pamäťovej kapacite na rýchle rozoznávanie svojho okolia. Na rozlišovanie toho, kto je náš a kto je cudzí. Stereotypy človek preberá už od svojho ranného detstva a v mladosti zvlášť pri takých skupinách, s ktorými nemá vlastnú skúsenosť. Sú to pevné a vžité typy, predstavy alebo vzory, na ktoré sa človek odvoláva, aby ospravedlnil svoj pozitívny alebo negatívny predsudok. Stereotypy často ospravedlňujú a obhajujú nejaký druh správania alebo postojov. Skrátka je to taký ľudský nástroj racionalizácie údajne stálych hodnôt, myslenia a konania. Stereotypov sa veľmi ťažko zbavuje, pretože bývajú hlboko zakorenené v samotnom našom podvedomí. Stereotypy sa nedotýkajú len spoločenských vrstiev, etník, ale napríklad aj rodu.

Ak napríklad Dan Vávra bude argumentovať tým, že prednášky o hrách, či programovaní sú otvorené pre všetkých, ale pritom tam sotva vidieť jednu ženu. Potom argumentuje na základe mylných informácií a neuvedomuje si pri tom, že problém sa nedotýka konkrétnej prednášky (a jej témy), ale je ďaleko širší a vychádza zo samotnej povahy našej kultúry a spôsobu akým vychovávame už svoje vlastné deti. V konečnom dôsledku tak i on jedná na základe vžitých rodových stereotypov. A veľmi pravdepodobne by i on, ak by bol otcom dcéry, ju v týchto stereotypoch vychovával.

Pamätám si na jeden malý výskum, ktorý sme robili ešte počas štúdia. Vtedy sme sa v škole, na prvom stupni, pýtali chlapcov a dievčat na ich vzťah k digitálnych hrám a hraniu. Bolo zaujímavé sledovať ako sa chlapci bez problémov priznali k hraniu sa na počítači, kdežto u dievčat to nikdy také jednoznačné nebolo. V neskorších rozhovoroch vyplynulo, že naozaj sa hrajú a hrajú sa i podobné hry ako chlapci, ale verejne pred ostatnými to nepriznali, pretože “to nie je zábava pre dievčatá”. Podobný výsledok naznačoval aj môj osobný starší prieskum v jednej obci na Slovensku, kedy hranie sa na počítači (i keď rodičmi často nie úplne pozitívne vítané) bolo pri chlapcoch tolerované, kdežto pri dievčatách menej, niekedy až vôbec. Toto smerovanie dieťaťa však často nemusí byť vedomé. Skrátka sú isté veci, ktoré sú vnímané ako vhodné pre chlapcov a iné sú vhodné pre dievčatá. Sú to práve spomínané rodové stereotypy, ktoré majú takéto pôsobenie na svedomí. A pokiaľ si ich vedome nezačneme uvedomovať, samozrejme, že dievčatá vo svojom dospievaní či dospelosti budú mať viac záujem o iné veci ako programovanie. Pretože boli vedené k tomu, aby o tieto veci záujem nemali. Ostatne nádherným príkladom tohto postoja nájdeme vo svete hračiek. Prečo si myslíte, že vznikol pojem “akčná figúrka”? Pretože Hasbro potrebovalo predať bábiky vojakov chlapcom. A ako všetci vieme chlapci sa s bábikami nehrajú. Avšak medzi prvými G.I. Joe figúrkami a bábikami Barbie bol len minimálny rozdiel. Ostatne o tom sa môžete presvedčiť napríklad v pražskom múzeu hračiek, kde majú naozaj rozsiahlu kolekciu nielen bábik Barbie. Lenže rodičia by bábiku svojmu synovi istotne nekúpili, nech by bol oblečený v maskáčoch a mal v ruke AK-47. Stačí však malá zmena v popise hračky i keď funkcia ostáva rovnaká a už sa z dievčenského označenia stane niečo pre vášho syna.

Rodové stereotypy sa menia len veľmi pomaly. Definujú sa tiež ako zaužívané formy správania, zamestnania či výzoru (atď.), ktoré sú spoločensky žiadúce v závislosti od rodu. I keď sa zdajú byť statické, tak tomu tak nie je, obsah rodových stereotypov sa v priebehu dejín menil s ohľadom na spoločenské zmeny vo vzťahoch medzi mužmi a ženami. Avšak stále plnia funkciu, ktorá medzi dvoma rodmi udržiava hierarchický – nerovný vzťah. Problém je, že sa na základe toho rodové rozdiely prijímajú ako prirodzené. Pričom ak niečo označíme za prirodzené, snažíme sa vytvoriť dojem, že je to nemenné. Rodové úlohy, tak ako naša spoločnosť, sa však menia. Avšak napriek tomu naďalej pretrváva v spoločnosti veľká miera rodovej diskriminácie, čo sa často vysvetľuje práve pretrvávajúcimi rodovými stereotypami. Zmenou spoločenských pomerov a spôsobu života v “západnej civilizácii” sa postupne menia aj rodové úlohy.

Keď budete chvíľu sledovať niektoré debaty (nemusia byť nutne feministické) na tému genderu, zistíte z nich, že častými oponentmi sú tu muži, ktorí majú často až hysterické reakcie. Prípadne ženy, ktoré sú so svojim submisívnym postavením spokojné a sú plne indoktrinované rodovými stereotypami a nevidia nič potrebné na svojom postavení meniť. Najzaujímavejším prvkom na tejto debate sú práve muži. V prípade debaty okolo digitálnych hier je to obzvlášť hlasná skupina ľudí, pritom vo svojej podstate o nič vážne nejde. Ide tu len o upozornenie na javy, ktoré sa dejú v rámci našej kultúry, a na ktoré je treba poukázať aby sa konečne nejakým smerom pohli. Je to názor proti ktorému sa súdne uvažujúci človek nemôže nič namietať. Rodové stereotypy sú sociálnym konštruktom viazaným na historicko-kultúrne pozadie, a teda je možné ich prekonať. Preto treba poukázať na to i na príklade stále rastúceho média akým bez pochýb digitálne hry sú. Ak sa budeme snažiť i v tomto médiu nepodávať stereotypy ako niečo nevyhnutné, teda brať ich ako spoločenský diktát, bude jednoduchšie ich prekonávať a pre mnohých sa stanú menej samozrejmé a možno ich nebudú vštepovať zase neskôr svojim deťom. Ktoré potom získajú slobodnejší prístup k škále svojich záujmov a orientácie. Preto nie je nič zlé na tom, ak Anita Sarkeesian vo svojich videách upozorňuje na prvky v príbehoch a herných mechanikách hier, ktoré vychádzajú práve z tohto nášho stereotypného videnia rodov. Môžeme ju kritizovať za spôsob akým jednotlivé prvky vyberá, resp. spôsob akým ich prezentuje, avšak samotná jej snaha nejde proti ničomu prirodzenému. Práve naopak, snaží sa upozorniť na javy, ktoré mnohí chcú vidieť (a ako som už naznačil, často vidia) ako prirodzené, avšak už zo svojej podstaty nie sú. Podobná debata je dobrá a potrebná, avšak problém v nej robí internet ako médium cez ktoré sa táto debata filtruje. Ako som naznačil vo svojom poslednom komentári, internet je dav a s davom sa veľmi ťažko rozumne komunikuje.

Ale vráťme sa ešte na chvíľu k masovej hysterickej reakcii internetu na snahy (i keď občas naozaj zbytočne prehnané) niektorých herných žurnalistov, blogerov či samotných tvorcov otvárať tému žien v hernom priemysle, ženských hrdiniek a reprezentácie žien v herných príbehoch. Zo svojho pozorovania by som rád vyvodil jednu hypotézu a tou je strach. Pokrokom a spoločenskými zmenami sa postavenie žien neustále mení. Kým v minulosti bola ich doménou domácnosť a to až do takej miery, že v nej mohli vládnuť “tvrdou rukou”, tak verejný život bol doménou mužov. Ich vlastné ihrisko, do ktorého bol vstup ženám zakázaný a nežiadúci. Spoločensko-kultúrne pomery sa však príchodom industrializácie začali meniť. Muž odrazu začal prichádzať o svoje výsostné územia, o svoje miesta a z jeho pohľadu i výsostné rozhodovacie právo. Vývojom techniky a technológie však začal byť muž čoraz menej potrebný na miestach kde bola potrebná jeho fyzická sila. Muža začali nahrádzať v mnohých zamestnaniach stroje. A ženy sa postupne dostávajú stále viac do administratívnych i rozhodovacích pozícii. Muž prišiel o svoje miesta. Až na svet digitálnych hier. Znie to zvláštne, ale ako som na úvod naznačil – vďaka pretrvávajúcim stereotypom bola oblasť digitálnych hier dlho považovaná za výsostne mužskú oblasť záujmu. Vďaka spoločenským zmenám si to zrejme muž cenil nadovšetko. Jedna z posledných výsostne mužských zábav a priestoru, v ktorom malo jeho slovo podobnú váhu ako v minulosti – metaforicky povedané. A teraz si predstavte, že niekto poukáže na fakt stereotypizácie tohto druhu zábavy. Poukáže na to, že je mužskou doménou práve vďaka tomu, že je súčasťou rodových stereotypov. Predstavte si, že ten niekto bude ešte k tomu iná žena. Pripočítajte k tomu reakcie hyperbolizované samou podstatou internetu a máte vo výsledku hysterickú reakciu, ktorá ignoruje všetky normy slušného správania v reálnom svete. A jedinou príčinou je strach, ktorý vychádza len a iba zo zažitých stereotypov, ktoré sú v nás hlboko zakorenené.

Aby sme sa mohli zbaviť negatívnych stereotypov, tak je potrebné poukázať v prvom rade na ich výskyt. Chybou väčšiny príspevkov v masových médiách je ten, že sa nedotýkajú podstaty veci, ale vypichujú prvky, ktoré sa zdajú byť zdanlivo prirodzené, avšak v následnom príspevku (text alebo video) už nedokážu dostatočne vysvetliť prečo prirodzené nie sú. Možno preto, pretože na pohľad sa táto téma javí byť ako jednoduchá na podchytenie a prezentovanie, ale opak býva pravdou. Obzvlášť ak vnímame svet cez vlastný set stereotypov a nedokážeme ho cez ne poriadne vidieť taký aký je. Resp. nedokážeme názory druhých vnímať bez toho, aby sme na oplátku protiargumentovali vlastným súborom stereotypov. Odpoveď na otázku, prečo sa hrám venuje menej žien ako mužov, teda nie je, pretože je to žena, ako si množstvo ľudí myslí. Problém je v samotnej našej kultúre a našej neochote zbavovať sa prebytočných barličiek, ktoré nám naoko uľahčujú našu existenciu v spoločnosti.

Celý článek...