digitaldist

Spoločnosť Disney zastavila podporu a predaj svojich mobilných hier Tiny Death Star a Star Wars: Assault Team. Jednoducho ukončila ich krátky a bezvýznamný elektronický život. To zrejme nebude mrzieť príliš veľa ľudí – boli to mobilné aplikácie, ktoré mali z ich “hráčov” vytiahnuť nejaké tie drobné. A teraz je koniec. Keď nič iné, aspoň nám to ukazuje čo sa stane ak sa budeme stále viac spoliehať na digitálnu existenciu* a distribúciu hier – a vlastne nielen hier, ale všetkého.

Primárne digitálna existencia niektorých diel nie je nič zlé. Má svoje nesporné výhody, ktoré sú však z princípu len krátkodobé. Hlavnou a jedinou výhodou digitálnej distribúcie je jednoduchá manipulovateľnosť, rozšíriteľnosť a využiteľnosť takto šíreného diela. Je to pohodlné, je to rýchle a prakticky bezproblémové. Až do momentu, než si uvedomíte, že nad tým nemáte absolútne žiadnu kontrolu. Ak Valve tvrdí, že pokiaľ by sa malo stať niečo so Steamom, tak nájde cestu ako zachovať všetky hry z vašej knižnice pre užívateľa, tak jednoducho klame. Nikto nepočíta s tým, že by Steam alebo Valve prestali v najbližšej dobe existovať. Ak by sa to však jedného dňa stalo, konečný užívateľ nemá nič. Áno iste, možno by si všetky tie dáta mohol niekam nakopírovať, ale v akom stave, na aké miesto? Koľko miesta by potreboval aby si dokázal zálohovať celú knižnicu? A ako dlho by mu jeho vlastná záloha vydržala? Niekde, nejako. Počul som, že Deadpool je celkom slušná, popcornová zábava a možno sa oplatí vyskúšať… Hmm, kamarát hovoril, že ju kúpil na Steame, ale ona tam akosi už nie je. Jasné on ju má, bolo by divné keby nie, ale čo niekto druhý? Alebo vraj okolo roku 2000 vyšla jedna veľmi dobrá FPS z prostredia Star Treku… Moment, čože, vraj žiadne Star Trek hry nie sú k dispozícii digitálne? No, pravdu povediac, to mi toľko žily netrhá, keďže siahnem po krabičke a môžem hrať. Uf. Ale čo ten Deadpool? Jedného dňa nemusí ostať len pri stiahnutí hry z katalógu a predaja – jedného dňa sa môže stať, že hry začnú miznúť aj z hráčskych digitálnych knižníc. A vydavateľovi bude absolútne ukradnuté koľko ste do hry investovali.

Čo nás privádza k druhej nepríjemnej vlastnosti digitálneho obsahu. Mikrotransakcie. Pokiaľ dáte za niečo okolo 1 eura, to pravdepodobne nikomu vadiť nebude. Je to podobné ako keď si niekde kúpite zmrzlinu. Pochutnáte si, pobavíte sa a nepočítate koľko ste už v živote euro minuli za zmrzliny. Horšie je to v prípade, kedy ľudia vyhadzujú oveľa väčšie sumy za nikdy neexistujúce tovary. 15 – 20 euro za skin. Však sa mi to pridá na môj účet, v mojej hre, ktorú pravidelne hrávam, tak prečo nie? Nuž pretože si práve vyhodil 20 euro za vzduch. Človek si tiež sto ráz rozmyslí, či by si kúpil 20 eurovú zmrzlinu. A to by už teda musel mať sakra dôvod, aby takú hovadinu spravil. Pritom v hrách to nikomu nevadí. Jedného dňa sa podpora hry skončí, prestane existovať a s ňou i vašich milión vyhodených euro za… nič. Digitálny obsah.

Keď sa za 20 – 30 rokov začne budúca generácia obracať smerom nazad, hľadať predchodcov budúcich hier, zistí, že tu vlastne nič nie je. Akoby nikdy nič nebolo, pretože to ostalo stratené kdesi v digitálnom pekle. Niekto môže namietať, že diskety predsa tiež majú svoju životnosť, rovnako ako ostatné pamäťové médiá. Že zraniteľnosť krabicových kópii hier je úplne rovnaká ako v prípade digitálnej distribúcie. A bude mať čiastočne pravdu. Nič nie je večné, ale pokiaľ existuje aspoň jeden funkčný originál, vždy je šanca na uchovanie a prenášanie ďalej. Digitálna distribúcia je často veľmi centralizovaná a viazaná na jedného vlastníka. Existencia obsahu pod jeho správou je závislá na jeho rozhodnutí a na jeho vlastnej životnosti. Naša spoločnosť smeruje k tomu, aby sme sa zbavili všetkého materiálneho a plne sa chceme spoliehať práve na to čo je na sieti, čo nespravujeme, čo nemáme pod kontrolou, niečo čo prakticky nemôžeme ovplyvniť. Hudba, film alebo hry…všetky naše dokumenty, dokonca i digitálna tvorba začínajú (sú) oslobodené od našej vlastnej kontroly. Z pohľadu užívateľa, diváka, poslucháča či hráča sú uložené niekde bez možnosti fyzického prístupu k nim.

Na druhej strane ak sa pozrieme na správne uložené diskety a kompaktné disky, tak po väčšinu času stále bez problémov fungujú. Áno, často využívané a neustále prenášané diskety dostávali vo svojej dobe riadne zabrať, ale i napriek tomu to mnohé vydržali. Čo sa týka PC scény, tak už v druhej polovici 80-tych rokov ste hru raz nainštalovali na pevný disk a disketu potom odložili späť do krabice. 25 rokov stará disketa má stále väčšiu šancu na fungovanie ako odobratý digitálny obsah. A kým je niekde k dispozícií ľahko dohľadateľný a prístupný originál, vždy bude možné takúto hru hrať. Digitálna distribúcia je dobrá pre súčasnosť, ale veľmi nespoľahlivá až škodlivá pre budúcnosť.

*rozumej bez krabice pre koncového užívateľa