Dav

Veci, ktoré sa dejú na internete sú skrátka výsledkom stádovitého správania sa ľudí. Nič čo by malo človeka znepokojovať. Kto sa správa ako kretén na internete, je kreténom aj v reálnom živote. Len tam sa to snaží maskovať, pretože ho nechrániť kvázi anonymita internetu. To platí aj o všetkých škandáloch a pseudo škandáloch. Jeden nedávno okolo nás preletel, a tak som si ho nemohol nevšimnúť. Autorka podpriemerného diela sa vraj vyspala s novinárom (recenzentom). No a?

Tí čo sledujú anglicky hovoriaci internet možno túto podivnú udalosť zaznamenali. Píšem o ňom ako pseduo škandály, pretože to ani nič iné nie je. Zoey Quinn autorka Depression Quest sa vraj (podľa ohrdnutého ex-priateľa?) s niekým vyspala, aby získala pozitívnu odozvu na svoje dielo. Tvrdí internet. A ja hovorím – aj keby sa vyspala s celou redakciou herného webu, tak čo? Keby to bolo za účelom pozitívneho hodnotenia vlastného diela, je to zločin? Samozrejme, že nie je. Je to hovädskosť autorov, recenzentov, ktorí na túto hru pristúpili. Že my chlapi sme sprostí a často sa necháme oblbnúť peknou prdelkou, to nie je chyba tej prdelky. Keď by sa na niekoho mal internet zosypať – v tomto jednom bode a v prípade, že celá táto fraška je pravda – mal by to byť údajný príjemca potešenia. :-) Ale internet je dav. A dav sa správa stádovito a potláča akúkoľvek individualitu. Individuálne myslenie (pokiaľ teda pristúpime na to, že ho jednotlivý členovia davu majú) a správanie sa. Všetko sa podriaďuje akémusi vyššiemu cieľu.

Druhá strana tejto internetovej telenovely (dámy čo to sledujú tento druh zábavy v TV by mali určite radosť – áno, som genderovo stereotypný ako tri svine :-)) je samotné správanie sa spomínanej autorky. A jej doslova hysterické výstupy smerom ku kritikom. Človek si až hovorí, či naozaj na tých klebetách nebude predsa len trochu pravdy. Ale aj keby, ako som už napísal, to by nebol problém. Problém je ten postoj samotný a šírenie jedu a predhadzovanie ho spomínanému davu, ktorý všetko ešte viac prekrúti. To potom vytvára prostredie a udalosti nad ktorými ostáva rozum stáť. TotalBiscuit sa tiež na adresu tohto tzv. škandálu vyjadril. Písal všeobecne o problematickom priateľskom vzťahu medzi tvorcami hier a novinármi, ktorý môže niekedy viesť k (i nevedomému) ovplyvňovaniu hodnotenia hier. A na tom nie je nič zlé. Samozrejme sa oprel i do aktuálneho škandálu, ale ničím čo by bolo urážlivé alebo útočné. Na to zrejme spätne zareagovalo niekoľko ďalších ľudí, vrátane psychopata Phila Fisha, ktorý reagoval ako päť ročný škôlkár. Aby sypal pušný prach do ohňa. Bum. Nezainteresovaný človek len pozerá a uvažuje o tom, čo sa to vlastne deje. Potom však príde na myseľ onen spomínaný dav a všetko je jasné (každá reakcia je postavená na hlavu…).

Máme tendenciu hádzať našu vlastnú vinu na niekoho iného. Pretože my sme vlastne dokonalí a ak sa niečo pokašľe, tak je na vine ten druhý. Najsmutnejšie na tom je, že je to všetko strašne smiešne a svojim spôsobom i trápne. Internet je podivné prostredie. Množstvo ľudí sa na ňom cíti dôležitejšie než v skutočnosti sú. Svojim spôsobom i internet – i keď často používaný i na serióznu prácu – je vlastne len hra. Jeho užívatelia by sa však mali zobudiť. Haló internet, sú to len hry. Vaše – naše hobby, ktorým si krátime voľný čas. Bavia nás, hnevajú nás, ale stále sú to len a len hry.