tmnt2014

Ak by som mohol nejakým slovným spojením alebo vetou zhrnúť dojmy z filmu Teenage Mutant Ninja Turtles, ktorý vznikol pod producentským dohľadom Michaela Baya, bolo by to asi: „Mohlo to dopadnúť aj horšie.“ Poviete si možno, že podobné filmy už skrátka nie sú pre starcov, a že tomu jednoducho nerozumiem. Najnovší TMNT film má niekoľko problémov a ani jeden z nich nie je ten, že je film remake/reštart – to problém vôbec nie je (na rozdiel od Star Treku, napríklad.). Pozrite, ak sa vám zdá byť myšlienka na potkana v klietke trénujúce ninjutsu absurdná, tak vlastne vôbec netuším prečo sa o tento film zaujímate. Ono totiž príde nakoniec k tomu, že sa budeme rozprávať o tom, či je menej pravdepodobné, aby sa potkan naučil bojové umenie z odpozorovania od svojho majstra alebo z knihy, ktorú nájde v kanáli. Ale problém nebude ležať v samotnej akcii, ale jej symbolike. Ja som vás varoval…

Svet TMNT má totiž tradíciu v reštartovaní samého seba. Zároveň existovalo a existuje niekoľko paralelných príbehových rámcov, ktoré sa medzi sebou v istých bodoch líšia. Avšak stále si udržiava istú konzistentnosť čo sa zdrojovej inšpirácie týka. To, že Bay a jeho kumpáni sa odhodlali príbeh znova naštartovať je v poriadku. Akým spôsobom to urobili už menej. Rovnako je veľmi pravdepodobné – a osobne sa tomu tiež nedokážem vyhnúť, že bude tento film porovnávaný s filmom z roku 1990, ktorý dodnes funguje perfektne.

Bežný slovenský a český pamätník mal to šťastie, že pravdepodobne vyrastal na seriály z roku 1987 – aj keď až pár rokov po jej nástupe v Spojených štátoch. Avšak rovnako ako celý svet, zachvátila korytnačia mánia i naše končiny. Kreslený seriál, ktorý mimochodom vznikol preto, aby sa mohli predávať hračky, bol však už ďalšou inkarnáciou nindža korytnačiek a sám pozmeňoval niektoré základné prvky z pôvodného (vynikajúceho) komiksu. V prvom rade, na rozdiel od komiksu, bol mierený najmä na detské publikum. Shredder sa stal hlavným komickým protivníkom korytnačiek (v komikse umrel hneď v prvom čísle) a pribudlo množstvo ďalších rôznych postáv a postavičiek (aby bolo čo predávať v hračkárstvach). Splinter bol zmutovaný Hamato Joši a na scéne sa objavuje jeden vtipný mozog bez tela menom Krang. Raketová popularita si nakoniec vyžiadala i prvé filmové spracovanie a tak sme sa v roku 1990 dočkali prvého filmového spracovania. Ktoré na potešenie mnohých (a sklamanie ďalšej časti ľudstva) viac čerpalo z pôvodného komiksu ako z kresleného seriálu. Avšak zachovalo April ako reportérku. Splinter je zvierací miláčik Hamata Jošiho a Shredder, teda Oroku Saki ten, ktorý ho obľúbeného majstra pripraví. Túto filmovú sériu potom dôstojne uzatvára animovaný film z roku 2007, ktorý sa k tejto kontinuite otvorene hlási svojím záverom. A tak by sme mohli pokračovať až k aktuálnemu seriálu, ktorý začala vysielať spoločnosť Nickelodeon v roku 2012. Čo však všetky tieto príbehy spájalo, čo stálo na pozadí a v ich zrode bol vzťah medzi Splinterom, korytnačkami a Shredderom. To spojenie, z ktorého priamo vychádza celá ich existencia v novom filme neexistuje. Nie je tam. Je možné, že ho páni filmári v druhom diely nejakým spôsobom rektroaktívne dodajú, ale v tomto konkrétnom filme neexistuje. Nehľadiac na to, že podľa mnohých scén je evidentné, že postava Erica Sacksa (William Fichtner) mala byť Shredderom. Vo filme sú scény, ktoré na vás kričia – Sacks je Shredder a ďalšie, ktoré boli evidentné dotáčané neskôr, aby oddelili Shreddera od osoby Sacksa.

Zásadným problémom však je, že zhruba prvú pol hodinu film vôbec nie je o titulárnych korytnačkách, ale o Megan O’Neil, teda pardon, April. Pamätáte si na prvý film, kedy takmer automaticky po úvode nastupujú korytnačky na scénu? Tak v tomto prípade sa na ne načakáte… no chvíľu to potrvá. Tu sa budete musieť pozerať na pitvoriacu sa Megan Fox ako sa snaží byť veľkou reportérkou. Občas jej to ide, aby som ten jej pekný zadoček len nehanil, ale inak je skôr otravná ako zaujímavá. To isté platí aj o Vernonovi, ktorého hrá Will Arnett. Čo mala byť asi akási komická zložka, ktorá vôbec nefunguje. Keď si spomeniem na ľudské postavy z prvého filmu – na Caseyho Jonesa a ako dobre to fungovalo medzi ním a April… To sa s týmto filmom ani nedá porovnávať.

Film sa zlepší v momente keď na scénu nastúpia korytnačky. Iste, o ich výzore a dizajne sa už toho napísalo a nahovorilo mnoho. Povedzme, že nie som práve fanúšik ich prehnanej veľkosti, ale na všetko sa dá zvyknúť. A samotný výzor nie je tým najväčším problémom v tomto filme. Ale tu sa práve dostávame k problému klietka – kniha. V tomto filme a celom príbehu chýba, okrem priameho spojenia Splintera, korytnačiek a Shreddera ako ich nemesis, i prechod tradície a dôraz kladený na bojové umenia. Tu sú korytnačky len banda zmutovaných teenagerov, ktorí sa vedia trochu biť, pretože bojové umenie naozaj nikdy poriadne neovládali. Z jednoduchého dôvodu, Splinter ich to naučil z knihy, ktorú našiel v kanáloch. Naozaj nie je dôležité či sa potkan mohol naučiť bojové umenie z odpozorovania (no nie!), ale podstatná je myšlienka prechádzajúcej tradície od jedného majstra k jeho učeníkovi. Duch tejto tradície, ktorá siaha kamsi do dávnej, bájnej minulosti a je prepojená so súčasnosťou práve cez toto predávanie. Z Hamata Jošiho na Splintera, zo Splintera na korytnačky, čo ich však zároveň spája i so samotným Shredderom, ktorý je nositeľom rovnakej tradície. Toto spojenie potom nádherne ilustruje scéna pri ohni v prvom filme. V Bayovom filme nič podobné nenájdete, ani neuvidíte, pretože to tam jednoducho nie je. Všetko je v ňom iba ako.

tmnt02

Vlastne, ako hernému veteránovi, mi to pripomína mnohé počítačové hry, ktoré sú tvorené na efekt a nič viac za nimi nie je. Akčné scény a momenty sú vydarené a jasne v nich badať rukopis producenta filmu. Áno, preto veľmi často hovorím o Bayovom filme a to napriek tomu, že za režisérskou stoličkou oficiálne sedel Jonathan Liebesman. Niekedy však máte pocit, že si Liebesman zobral dovču a nakrúcal za neho pán producent. Akčné scény sú dobré až výborné a istotne už všetci básnili o tej s kamiónom na zasneženej ceste. Iste táto scéna je výborná, ale v konzistencii samotného filmu opäť nedáva veľmi zmysel. Zmysel pre priestor je ďalšia vec, ktorá filmu chýba. Chvíľu sme niekde v meste, krátko na to kdesi v Alpách blízko za mestom, kde ma Eric Sacks svoje sídlo. New York mal byť ďalšou postavou filmu, avšak autori vôbec netušia ako s priestorom okolo seba pracovať. Film má pár dobrých momentov kedy sa človek skutočne baví, ale je to zábava, na ktorú po zhliadnutí filmu veľmi rýchlo zabudne.

V konečnom dôsledku sa však bavíte a skutočne to mohlo dopadnúť aj horšie – nemuseli sme sa baviť vôbec a len pozerať čo to ten Liebesman a Bay na nás prichystali. Film Teenage Mutant Ninja Turtles je zabudnuteľná jednohubka bez duše. Ak ho neuvidíte, nič sa nestane. Ak sa vám ho náhodou podarí niekde zhliadnuť, príliš vám to neublíži. :-)