Preč s myšlienkami na to, čo by ako malo vyzerať. Tiež vás to už niekedy nudí? Ale ako sa hovorí, nie je nad prax. Ostatne už pohľad na názov tohto článku napovedá, že dnes pôjdeme opäť do neďalekej minulosti. Do čias, kedy hry niečo znamenali, hrať sa výborne dali a všetci boli tak akosi šťastnejší. Ehm, a hlavne mladší. :-)

Príchod Strongholdu, tohto diela dnes už neexistujúcich Stormfront Studios, je veľmi podobný spôsobu, akým sa k nám dostávali aj iné hry. A tým samozrejme myslím spôsob akým sa ocitol u nás doma na harddisku :-). Jednoducho sa kúpil (u človeka, ktorý mal na to kontakty. Za pár korún z vreckového.), nechal nahrať na disketu a priniesol domov. Medzitým prebiehala už spomínaná fáza modlenia, tak ako som to už spomínal v prípade Speed Racera. Aby ste nakoniec zistili, že nemáte na hru crack. Nie, internet sme v tej dobe nemali. Zobrať jednu disketu, nechať si na ňu nahrať crack, potom konečne nainštalovať hru a zistiť, že vlastne netušíte ako sa to celé ovláda. Vlastne len jedna vec nám trvala bez manuálu trochu dlhšie – ako sa presúvajú jednotky… Ale to predbieham.

Rok 1993, nostalgia prvého stupňa. Posledný ročník základnej školy. Krásne bezstarostné časy. Jednoducho… aha, prosím? Jáj, že ta hra?! Prepáčte, nechal som sa uniesť na vlnách nostalgie. Už sa to viac nestane…dúfam.

Stormfort vytvorili naozaj zábavnú a zaujímavú hru. Ako zapálenému hráčovi počítačových D&D hier, mi vybraná téma celkom imponovala. Obzvlášť, keď nešlo o štandardný „dungeon“, ale o budovateľskú, real-time stratégiu. Niečo ako fantasy SimCity krížené… s čímkoľvek zaujímavým. Dokonca i dobové recenzie vychvaľovali štýlové grafické spracovanie. Niektorí ho dokonca svojou roztomilosťou prirovnávali k známym Lemmingsom. Vlastne, recenzie ponúkali celú radu prirovnaní – hlavne tie naše. Opäť si pomôžeme krásnou (no… :-)) dobovou recenziou z časopisu Bit (2/94):

„…Ešte raz sa vrátim k podobnosti Strongholdu s inými hrami. Určite mu neuberá na kráse, keď sa v ňom postavičky pohybujú podobne ako v Lemmings, keď sa okolitá príroda ponáša na nádherný Populous, keď kozy na farme mekotajú ako v Powermonger, keď vidíme robotníkov stavať domy ako v Castles…“

Och áno, vybudovať vlastnú ríšu. Vytvoriť si panovníkov a lordov ako postavy v D&D hrách, starať sa o svoj ľud. Mať dostatok potravy a expandovať. Nuž a hra mohla byť i nekonečná. Terén hry bol generovaný – nič nebolo dané, zobrazený jednoduchou vektorovou grafikou. Na druhej strane zvyšok boli nádherne nakreslené sprity. Grafika bola naozaj veľmi podarená a dodnes nestratila svoje čaro. Na presvedčení panovníka potom závisel aj cieľ hry. Lawfull musel dosiahnuť titulu Emperor, Chaotic zničiť všetkých protivníkov na mape, nuž a Neutral musel dosiahnuť oboch cieľov.

Čo však bolo najväčšou výzvou, aspoň v začiatkoch hrania, na to si spomínam veľmi dobre dodnes. Prežiť zimu. Striedanie ročných období malo samozrejme vplyv na krajinu a vašu ríšu. V zime nič nerastie, a tak musela vaša ríša prežiť zo zásob, ktoré sa nahromadili počas zvyšku roka. A verte, niekedy to bolo veľmi tesné! O to väčšou radosťou ste potom privítali jar. Okrem zimy sa krajina hemžila aj rôznymi živými, nemŕtvimi a inými potvorami, ktoré bolo treba zlikvidovať. Teda, v prípade, že bezprostredne ohrozovali vaše bytie (Lawfull) alebo ak ste chceli dohrať hru (Chaotic a Neutral). Vždy bol dôvod. Vaše jednotky časom získavali skúsenosti… Čím viac, tým lepšie. Rovnako ste mohli stavať budovy, ktoré podporovali ich vybavenie, avšak tie vás stáli nemalé peniaze zo štátnej pokladne :-). Aby toho strategického puzzle nebolo dosť, do boja sa oplatilo posielať len tzv. voľne jednotky. Keďže isté jednotky boli viazané na miesta, kde už ste niečo postavili, ak by odtiaľ jednotka zmizla – odišla, bola zabitá. Začne tento priestor chátrať a vaše budovy postupne skončia v ruinách.

Dosť bolo suchých popisov, i keď ako lepšie priblížiť viac ako desať rokov starú hru? Jej veľkou prednosťou je v prvom rade jej hrateľnosť, ktorá nevyprchala do dnes. Je jednoduchá na pochopenie, ale zložitejšia na ovládnutie. Jednoducho takmer zabudnutý herný klenot. Málo ľudí si na ňu spomenie, ale keď náhodou áno – nikdy nepovie na ňu nič zlého. Má tá hra nejaké zápory? Vtedy som si žiadne neuvedomoval a dnes je to už irelevantné.

Jedno je isté, už nikdy viac neuvidíme podobnú hru. V dobe, ktorá vyžaduje hypermoderné grafické vychytávky na úkor hrateľnosti a zábavnosti, už nie je možné podobnú hru stvoriť. Ešteže nám vymysleli dosbox! :-) Keď je nejaká vo všeobecnom povedomí menej známa stará hra, ktorú by som odporučil aj dnes, tak je to určite Stronghold.

Celý článek...