A tak sediac na okraji vesmíru, hľadiac na jeho celistvosť a krásu, rozmýšľame o veciach, ktoré boli, ktoré sa stali, aby sme napokon opustili poslednú hranicu a vesmír nechali mladším rasám. Videli sme ich rásť, umierať, bojovať medzi sebou. Sledovali sme ich krôčiky do vesmíru, aj ich pokus odhaliť tajomstvo stredu Galaxie. Hovorí sa, že je to cesta, ktorá nikdy nekončí. Kruh večnosti, ktorý stále je. Chápeme dnes vesmír lepšie ako ktokoľvek iný, a pri tom nás neustále niečím prekvapuje.

Od bunky až po vyspelú civilizáciu, to je krása Spore. Hračky na trhu s počítačovými hrami, výsledok geniálneho mozgu Willa Wrighta. Samozrejme, niekto môže namietnuť, že samotná hračka už tak geniálna nie je, ale v rámci svojej kategórie je veľmi dobrá. Stojí a padá presne na prístupe užívateľa k produktu. Ak užívateľ hneď od začiatku nechápe, že sa jedná o hračku a nie hru, mohol by mať s hrou závažný problém – pretože by zrazu nevedel, čo s ňou. Ono, tak trochu som to i predpokladal – ešte počas vývojového štádia hry. Skrátka, stalo sa to, že ak pristúpite k Spore ako k hre, začne kde-tu niečo haprovať a bude sa zdať, že to nefunguje podľa hráčových predstáv. A to i napriek tomu, že vlastne v sebe spája rôzne herné žánre – aj keď niekedy v trochu okresanej podobe.

Každá fáza je o niečom trochu inom, a formuje vami vytvorený organizmus, až do konečného štádia tzv. „Príšerky rozumnej“. :) Je to úžasná cesta naprieč vašou kreativitou a hravosťou. Samotné hranie potom slúži už len ako výsledok vášho snaženia – pozrieť si tú kreatívnu snahu v pohybe a v činnosti. A poviem vám, je to úžasný a zábavný pohľad. Pravda, niektoré herné časti sú menej zábavné ako iné, ale pokiaľ sa v hraní darí… nie je v tom problém. Celá hra je skrátka o prístupe jednotlivca k nej.

Najzábavnejšia fáza? Hmm, vo svojej podstate sú všetky zábavné, ale najradšej som mal „príšerkovú“, „kmeňovú“ a…samozrejme vesmírnu. Nepomôžem si, možno je to tým, ako som nedávno sledoval brata hrať Master of Orion 2 a hranie vesmírnej časti mi toto skrátka veľmi pripomína. Už ani nehovorím o tom krásnom pocite prieskumu, v ktorom systéme, akú civilizáciu človek (ehm, človek, však viete Eddons, Turtling, Squirtle, skrátka tá vaša rasa :) ) stretne. Trochu mi to pripomína tzv. Daggerfall efekt, s tým rozdielom, že v prípade Spore neviete, na čo presne môžete v šírom vesmíre naraziť.

Že môžeme čakať nejaký ten datadisk, či rovno celú sadu datadiskov? Samozrejme! Bez nich by bolo Spore len polovičnou hrou-hračkou, pretože možnosti treba rozširovať, pútavosť treba znova navodzovať – skrátka Spore je hračka, ktorú treba rozširovať, tak ako The Sims, aby nestrácala, ale získavala. Ja viem, že ešte nikto nepotvrdil žiaden datadisk, ale osobne si myslím, že by to bola veľká škoda, ak by žiaden nevznikol.

Spore je hračka, tak ako sú hračkou The Sims, či Movies – virtuálna hračka. Ak budete k nej tak pristupovať, a očakávate, že sa s ňou môžete hrať – nemôže vás sklamať. Naopak, ach sa s hračkami hrať neviete, neporadíte si s ňou, môžete tvrdo naraziť – taký je skrátka Spore. A myslím, že vďaka tomu som si ho obľúbil.

Celý článek...