Objektívna chyba číslo 1/256-321: pokazené, k užívateľovi nepriateľské ovládanie. Queen: The eYe je neslávnym príkladom toho, ako môže byť potencionálne dobrá hra, doslova, pokazená zlým ovládaním. Keď sa mi po rokoch konečne opäť podarilo dostať sa k tejto hre, priznám sa, nedostal som sa ani z prvej obrazovky Arény. Celý čas som si len klepal na čelo, prečo to takto pokazili, veď…


Budúcnosť nie je taká dokonalá akoby sa mohlo zdať, budúcnosť v ktorej nad všetkým živým bdie dokonalý, vševedúci stroj – umelá inteligencia – zvaná „The Eye“. Oko sa zbavilo všetkého, čo by mohlo ľuďom pripomínať, to čím sú – slobodu prejavu, seba reflexie a kreativity. Na tomto mieste môžeme poznamenať, že na podobnej premise neskôr vznikol úspešný muzikál založený na hudbe od skupiny Queen „We Will Rock You“. Avšak nie všetko sa dá skryť, nie všetko sa dá zničiť, a preto sa jedného dňa musí objaviť niekto, kto otvorí oči a uvidí skutočný svet. Tým niekým je Dubroc – oddaný agent Oka, nikdy sa na nič nepýtal a o ničom nepochyboval. Jedného dňa však objavil v starých databázach rockovú hudbu, a nahneval tým tak Oko, a tak bol poslaný na smrť do Arény – živého televízneho vysielania, pre zábavu masy. V nej musia účastníci bojovať proti šampiónom nazývaným „Watchers“. Ak Dubroc zvíťazí, nastúpi cestu za zničením „Oka“.

Nebude to cesta jednoduchá. Nielen vďaka spackanému ovládaniu a niekoľkým nie práve najšťastnejším dizajnérskym rozhodnutiam. Hráč musel spolu s Dubrocom prejsť piatimi doménami, akýmisi ríšami, aby porazil Oko. Cesta však je zatarasená mnohými hádankami, zamknutými miestnosťami a hlavne protivníkmi. Na konci každej domény čaká jeden boss, ktorého bude treba poraziť.

Po umeleckej stránke je „the eYe“ veľmi zaujímavou hrou. Nielenže postavy v príbehu sú vždy akýmsi spôsobom spojené z piesňami skupiny Queen, ale i grafická (keď chcete umelecká) stránka korešponduje s výtvarným štýlom niektorých ich albumov. Po tejto stránke skrátka nie je čo hre vytknúť. Dokonca i v samotnom príbehu by sme mohli hľadať isté myšlienky, o slobodnej vôli, slobode prejavu a ľudskej tvorivosti…, lenže na čo to všetko je, keď sa hra nedá ovládať. Keď vám pod nohy hádže polená v podobe nie najšťastnejších riešení.

Viem si predstaviť remake tejto hry, priam by som si ho prial, avšak muselo by sa toho veľa prekopať – ovládanie, interface. Myšlienku a hudbu by som však určite ponechal. Je to veľká škoda, pretože i ja by som znovu chcel poraziť „Death on two Legs“, už len kvôli skrytým kvalitám, ktoré hra má. Skrátka, dnes ma už k tomu nechce pustiť. Niekedy pri písaní o starých hrách, sa sám seba pýtam, či je možné nejakú hru odporučiť mladším hráčom. Pri Queen: the eYe, neviem či by som ju bol schopný odporučiť aj fanúšikom skupiny. Vôľa by aj bola, ale trpezlivosť chýba. 10 rokov, stačilo len 10 obyčajných rokov a hráč sa mení, hry sa menia, vôľa prekonávať technické prekážky upadá.

Ostatne výborný popis jednotlivých domén a hlavnej premisy príbehu obsahuje aj česká fanúšikovská stránka skupiny Queen – pretože naozaj si myslím, že dnes si túto hru zahrá dobrovoľne len málokto.

A ak by mi chcel niekto darovať originálne CD, tak neváhajte a sem s nimi. Jedna z vecí, ktorá sa síce nedá hrať, ale už len pre samotné audio stopy sa oplatí ju mať! :-)


Celý článek...