…a zároveň nie sú, teda ako ktoré. Pre mňa osobne boli vždy počítačové hry o prežívaní nejakého príbehu alebo žití vo svete mimo sveta. Hry majú hlúpe príbehy, nezasvätenému sa to zdá samozrejmé, ale i tí druhí vedia svoje. Snáď netreba pripomínať ono známe prirovnanie o príbehu, počítačových hrách a porne. Sú detinské, a pre „dospelých“ sú označované len preto, lebo obsahujú väčšiu kadenciu slovíčka „fuck“ za sekundu, než by bolo pre niektorých zdravé, prípadne v nich môže na niekoho vybehnúť zabudnutá bradavka. Jednoduché, detinské s pubertálnym humorom a hlúpe.

Kdeže umenie, pánovi Ebertovi sa nemožno čudovať, keď občas vo svojom veku niekde narazí na nejakú hru. O zábave samozrejme nikto nepochybuje, divokej, nespútanej a dutej. Nie, to všetko tam nájdeme bez jediného problému. Ale predsa, naozaj je všetko také čierne ako sa tvári? Priznám sa, niekomu kto nie je od hier, budete ťažko vysvetľovať prečo! Ostatne, skúste niekomu vysvetliť prečo je Bioshock lepší ako štandardná FPS hra. Bez vlastnej terminológie, bez prirovnaní k niečomu, čo hrami nedotknutí nepozná. Len si zoberte nedávnu situáciu, kedy Jakub Dvorský na ČT2 pani redaktorke opisoval, čo je Machinarium. Evidentne nevedela, ktorá bije. Popisný výraz „old-school“ nám od hier niečo o tej hre povie, ale pre redaktorku (alebo kohokoľvek neorientujúceho sa vo svete hier) to iba zmätie a nedokáže si pod tým nič predstaviť – teda nič čo by konkrétne súviselo s hrou. Aké si uistenie redaktorky, že sa v hre nestrieľa, tiež vypovedá o našom (aj ich) vnímaní počítačových hier. Vysvetliť tak niekomu prečo je práve Bioshock zaujímavý by bolo o to ťažšie, pretože v tejto hre je streľba ťažisková.

Pritom v historickom vývoji hier nájdeme množstvo hier so silným príbehom a hutnou atmosférou. Gabriel Knight? I Have No Mouth, and I Must Scream? Planescape: Torment? Silné príbehy, vynikajúce hry. Istotne ich nájdeme i viac, vymenoval som len tie, ktoré mi najviac utkveli v pamäti. Ostatne svoju silu mala i nezávislá „The Path“, o ktorej sa už toľko toho popísalo. Ale ako opíšete tieto hry, jednoducho, ľahko, tak aby to bolo ľahko uchopiteľné a hlavne pochopiteľné? Mne by stačil názov a zaradenie hry, prípadne nejaké ďalšie doporučenie. Lenže čo človek, ktorý pristupuje k tomto médiu so všetkými predsudkami, ktoré v sebe pojem počítačová hra skrýva?

Nie je to len o predsudkoch, pojmoch, ale aj o stave celého priemyslu. Keď sa pozriete na tie desiatky hlúpych, ale pre určitú skupinu ľudí strhujúcich titulov, nie je sa ani čomu čudovať. Napokon nie je rozdiel či človek sleduje juhoamerickú telenovelu alebo hrá FPS typu Modern Warfare, intelektuálne sú tieto dva svojské druhy na rovnakom stupni pomyselného rebríčka. Čo je však fascinujúce, že ani jedna strana aktívne bažiaca po podobnej zábave by si to nikdy nepriznala.

Počítačové a video hry sú, milý nehráči, rovnaké ako všadeprítomná, každodenná televízna zábava. Nie sú o nič horšie, ale ani o nič lepšie. Síce pri nich nie ste tak pasívny ako pri sledovaní televízie, avšak čert vezmi nejaké tie minoritné reflexy. Avšak aj medzi tou kopou hnoja sa nájdu skvostné diela, ktoré je radosť hrať a prežívať. A preto ich mám rád. Ako a prečo, až na to nájdem správnu odpoveď, pochopiteľnú a jasnú, tak sa o ňu s vami podelím. Dovtedy však neberte nadpis tohto článku za podstatný a len sa zmierte s jedným faktom. Hry sú.