Ding dong, ktože je to za dverami?! Hra epizodického strihu? Potencionálne druhá svojho druhu. Hmmm, to bude zaujímavé jedlo. Pre dušu samozrejme. Od prvého slova v intre, až po celé hranie, chytený som v jej osídlach. Zábavná hra. Čím to je? Že by v tom mal prsty Ron Gilbert? Ten starý pes hernej scény, čo šteká, ale nehryzie?

Možno. Ako som prechádzal hrou, užíval si jej štýlové komiksové spracovanie. Začínal som postupne chápať prečo. Vlastne spomenul som si na akúsi myšlienku. Vlastná, či nevlastná je v tento moment jedno. Hlavné je, že sa vybavila pri hraní tejto hry. On the Rain-Slick Precipice of Darkness, Episode One je hra, ktorá akoby vznikala za asistencie temných rituálov, je ako zjavenie s čistého a jasného neba. Že to o nej nič nehovorí. Ale no tak! Jasný popis hry by znel – mutovaná adventúra krížená inšpiráciou v JRPG. Nádhera.

Nie, toto nie je dôležité. Dôležitá je atmosféra, spracovanie a humor. Humor prenesený z webových stripov Penny Arcade, dochutený už spomínaným Gilbertom. Atmosféra? Fiktívne mesto New Arcadia a rok 1922. Okrem obligátnej grafiky, dotvárajú atmosféru rôzne ruchy prostredia, detailne spracované lokácie. Ťažko sa to opisuje… Na druhej strane, kto vám bráni vyskúšať si aspoň demo?! Veľmi rýchlo pochopíte, čo mi mysľou behá. Tak.

Je to láska na prvé zahranie. Dávno som čosi také nezažil. Och, mimochodom, boje. Skoro by som bol na ne zabudol. Samozrejme, že sú tu boje. To je oná JRPG časť inšpirácie pre toto kúzelné stvorenie. Na začiatku sa tu dokonca hádže kockou. Pre iniciatívu. Ťažko ovplyvniteľná náhoda. Avšak potom je to už len na vašom ume. V reálnom čase, kto je rýchlejší, ten skôr seká/strieľa/udiera, či šuká, kúše do miest kde to určite nie je prijemné, ehm, skrátka… Kto tvrdil, že je táto hra normálna? Veď aj miniatúrne kópie toho veľkého robota, čo vám zničil váš nádherný domov – majú radi ovocie. Veľmi ho majú radi. Veď aj ich kódové označenie v originálnom jazyku znie „Fruit Fuckers“ (Áno, presne to robia s ovocím, ale ak vás napadnú, určite to skúsia aj na vás – fakt! Chvíľu som hľadal aj slovenský ekvivalent, ale na nič lepšie ako – „Jebač ovocia“ – som neprišiel. Prekladateľský tím by mal určite z tejto hry radosť :-) ).


On the Rain-Slick Precipice of Darkness je kúzelná hra. Nie len preto, že si tam konečne po dlhej dobe môžem opäť vytvoriť a pomenovať svoj charakter, ale celou svojou koncepciou. Je výrazne dlhšia ako epizódy Sama & Maxa (ale zrejme nebude vychádzať v takej periodicite ako geniálny výtvor od Telltale Games), ale predsa majú čosi spoločné. Presne. Práve sa dostávame k onej myšlienke zo začiatku tohto textu. Cítiť z tej hry, že bola tvorená z láskou k téme, zapálením pre vec, s vedomím, že autori vedia čo robia. To v dnešnej dobe, plnej manufaktúrne vytváraných korporátnych hier je jav veľmi vzácny. Lenže na hre je to cítiť. Jednoducho je to hra s citom a hlavne dušou.

Neviem ako by na ňu reagovali hráči, ktorý nemajú v láske adventúry, či RPG. Preto ani netvrdím, že je vhodná pre každého. Ako by som aj mohol. Ale jedno viem, je to výborná hra, ktorá pôsobí v tom priehrští tuctových produktov ako závan čerstvého vánku. Kiež autorom vydrží ich nadšenie a nápady i na ďalšie epizódy.

Ding dong, ktože je to za dverami? Možno je to Santa Klasu a nesie nám skvelú hru. A možno len zombie houmlesák, ktorý ma tendenciu zabíjať všetko na čo dovidí. Možno nebezpečný kult mímov. A čo tak klauni? Bože ako ja neznášam klaunov. Klauni…