Prvému Mass Effectu rozhodne nejde odoprieť isté kúzlo. Iste, svojim spôsobom napĺňa to, čo by sme mohli nazvať „Bioware klišé“. Lenže toto tzv. „klišé“ zatiaľ stále funguje. Mass Effect nemá len jedinú vec a tou je prekvapivý zvrat podobný prvým Knights of the Old Republic. Keď pominieme niekoľko nepríjemností technického rázu, ostáva stále zaujímavou hrou.

Nie, Mass Effect nikdy nebol o veľkolepých, bohatých štatistikách – čo nakoniec potvrdzuje aj pokračovanie, ktoré i keď zbavené mnohého, funguje stále rovnako dobre. Mass Effect bol o vás – o Shepardovi, vašich rozhodnutiach a následkoch, ktoré budú mať na budúce usporiadanie vášho vesmíru. Ja, vy, oni – mohli sme sa rozhodovať podobne, ale každý máme svoj prístup k svetu, v ktorom sa pohybujeme. Jeden nedokáže pochopiť, čo je zábavné na jazdení po prázdnych planétach, či skúmaní v podstate rovnakého vesmíru. Ďalší zase, že Role Play nemusí byť zásadne ukotvený v štatistikách, ak hra umožňuje aspoň nejakým spôsobom rozvinúť hráčovu postavu. Ak už spomíname veci technického rázu, áno sú mnohí, ktorí sa nedokázali vyrovnať s nešikovnosťou ovládacieho rozhrania, vstupu do inventára a pod. Všetko sú to však absolútne neškodné maličkosti, nie sú dokonalé, ale nikdy som sa nepristihol pri tom, že by mi pri hraní nejako výrazne vadili. Skrátka, isté veci sa dajú odpustiť pokiaľ neprekročia istú imaginárnu hranicu. A napokon je tu vesmír.

Vesmír doširoka otvorený, vítajúci ducha prieskumníka v každom z nás. I keď trochu prázdny, pritom stačilo by málo a bolo by to oveľa zaujímavejšie. Avšak, môžeme byť pokojný – to málo sa nedostalo ani do pokračovania.:-( Patrím ku skupine ľudí, ktorí radi skúmajú vesmír Mass Effectu, a vonkoncom mi neprekáža, že sa isté časti opakujú. Lenže zároveň si viem predstaviť, aké by to bolo s trochou snahy. Tu prihodiť opustenú vesmírnu stanicu, či obsadenú vedeckú, tam zase trosky lode – skrátka aby na hráča čakalo pri skúmaní nejaké to prekvapenie mimo hlavnej príbehovej línie. Nikdy by to nemuselo byť nejako veľké a rozsiahle, ale s citom umiestnené a vytvorené…pridalo by to na dobrom pocite z prieskumu vesmíru. Bohužiaľ, nestalo sa tak ani v pokračovaní. Škoda.

Neoddeliteľnou súčasťou vesmíru je Citadela, možno by sme ju mohli nazvať aj miestnou verziou Babylonu 5. Vždy keď niekde čítam o Mass Effecte, ak sa nájdu nejaké prirovnania k sci-fi literáture/filmu/seriálom – hovorí sa najmä o Hviezdnych vojnách, Battlestar Galactice a v niektorých súvislostiach príde i na Star Trek. Lenže mne od prvého dotyku s hrou bolo jasné jedno – toto je Bioware verzia Babylonu 5. Nie je to len stanica Citadela, na ktorej žije množstvo rôznych druhov vesmírnych obyvateľov. Ona zároveň slúži aj ako akási vesmírna verzia OSN, ktorá presne ako jej skutočný predobraz nemá príliš reálnu moc, resp. nie je schopná účinne riešiť vznikajúce konflikty. Naopak, niekedy to vyzerá akoby sa snažila poprieť ich existenciu. Prvá vojna s mimozemských druhom, vlastne bola zároveň i prvým kontaktom a vznikla nedorozumením – nepochopením. A rasa zvaná „Reapers“ sú vlastne Tiene.

Na druhej strane keby som veľmi chcel, dokážem svet Mass Effectu napasovať na čokoľvek. Avšak okrem iného majú s B5 podobnú jednu vec – relatívnu uveriteľnosť sveta, ľudského správania, politiky, či technológie.

Úprimne, hrateľnosť celého Mass Effectu je pomerne jednotvárna. Prísť na miesto, čosi tam spraviť a pokračovať ďalej, v relatívne priamočiarych mapách. Lenže pri všetkej objektívnosti KotOR nebol iný. Príbeh nevystupuje zo zažitej formule, ktorú Bioware používa už roky – v konečnom dôsledku ide o záchranu vesmíru. Lenže ten je naplnený uveriteľnými postavami, ktoré vás nútia ísť ďalej, formovať si charakteristiky svojho Sheparda tak, aby ste sa nakoniec mohli správne rozhodnúť. Rozhodnúť podľa seba, akým chcete aby váš Shepard – vy – bol.