Koho je to vina, no koho? Herných žurnalistov snáď? Či spoločností samotných? Alebo je to vecou človeka, hráča ako jednotlivca? Všetko alebo nič! Vážne, nezvaľujte vinu za prílišné očakávania len na tých úbožiakov, ktorí sa živia písaním o hrách. Nenadávajte na herné spoločnosti, že vás klamú, vymýšľajú si… Je to aj vaša vina!


Nerýpal by som sa v tom „hype“ hnoji, keby som nepozoroval práve prebiehajúci „hype“ efekt. Na ľuďoch, na hráčoch, na potencionálnych zákazníkoch. Cítim v kostiach opakujúci sa Oblivion. Dôvod je jednoduchý. Príliš veľa očakávame. Ľudská predstavivosť je veľmi silná, dokonca tak obrovská, že presahuje všetky známe vesmíry. Nech ich je koľkokoľvek. Tešíme sa na Skyrim, všetci spoločne. Lenže čo máme? Nič. Články o tom, ako si šikulovia z Bethesdy predstavujú svoju hru. Filozofiu s akou pristupovali k jej tvorbe. Avšak nič konkrétne. Pár artworkov, ukážku z parádnej hudby, opis toho, čo v hre má byť. Opis (Gameinformer, Gamesweb.sk, Games.cz atď.), s ktorým pracuje len naša fantázia. Je pekné, že autori Skyrimu by radi dynamicky generované vedľajšie questy, reagujúce na hráčov štýl. Určite neklamú – to bol ich zámer, nejako podobne to implementovať do hry. Avšak v chode sme túto funkciu hry nevideli. Hráčova fantázia začína pracovať. A pracuje, a predstavuje si veci, ktoré možno ani v samotnej hre tak fungovať nebudú. A autori? Tí tiež nemusia klamať. Je to ich predstava, ich nápad, náplň, ktorý možno v „laboratórnych“ podmienkach vývoja aj celkom funguje. Kto vie? Radiant AI tiež fungovala. Občas. Divne. Niekedy úplne mimo, ale v tých zábleskoch, ktoré som mal možnosť zachytiť… tak fungovala. Koho už dnes zaujíma, že to bolo tak 1% z celého hracieho času. Zámer mali pekný, ale realizácia sa akosi nevydarila.

Predstavivosť je skrátka sviňa. Dávajte si na ňu pozor. Jedného dňa vám totiž môže znechutiť dobrú hru a to by bola škoda. Netvrdím, že sa nemáte tešiť na hry… to teda v žiadnom prípade. Len brzdite svoje nadšenie, nepovoľujte uzdu fantázie až príliš. Tvorcovia toho o svojich hrách natárajú… (Vávra a Mafia II, však – aby sme nechodili ďaleko :)), pretože si svoju hru tiež nejako predstavujú, pracujú s ňou, majú s ňou plány, ktoré v konečnom dôsledku nemusia vyjsť.

Chce to skrátka pokoj, žiadnu paniku… piánko…

… a počuli ste už tú hudbu? Nie je báječná!

…a čo tie parádne artworky?! Úúúúúúúúúúúúú-ha!

…a boj, a tie questy, však…ja normálne, neviem kde skončím… hlava sa mi točí, prestávam vidieť. Skvelá, skvelá hra!!!

…, že som ju ešte nevidel? A to nejako vadí? Uhm… Naozaj?

…Vrrrrrrrrrrummmmmm…

…Bác…

…Blázinec.

Sheogorath nech mi je svedkom! Predstavovať si kvalitu hry bez jej faktického ohmatania je číre bláznovstvo. Všetci za to môžeme. Všetci za to môžu, ale najviac je to práve na hráčoch samotných. Autori majú svoju víziu, svoju prácu…ľudia od marketingu veľkých firiem zase svoju (chcú aby sa hra predávala, ak to ešte niekomu nedošlo) a tak púšťajú do éteru krásne znejúce slová, sladké, revolučné. Ostatne, je to ich práca. Tie sa však potom dostanú (však, je to ich účel) do uší a hlavičiek nič nesušiacich hráčov a to len začne víchrica. Mozgotvorný víchor plný nádeje a divokých snov o hre, ktorú ešte na vlastné uši nevidel. Skyrim buď nám toho príkladom. Divoké predstavy o „skladaní“ dračích slov. Dungeon Master. Nakoniec to bude len primitívny spôsob „vybrania“ toho správneho slova a všetci budú sklamaní. Teda okrem mňa. Ja už si to prílišné nadšenie a skresľovanie rozumu nejako ustrážim… teda keď ma pustia z blázinca.

A čo vy?

Celý článek...