Je ťažké a pre niekoho možno aj nepatričné vynášať súdy nad hrou ktorá ešte vôbec nevyšla, zamýšlať sa nad vecami, ktorých podoba vôbec nie je ujasnená a robiť rozbor niečoho o čom vôbec nič neviem. Na jednej strane práve KK mi ponúka priestor pre tvorby takýchto úvah. :) Pochopiteľne nechcem tu len spraviť prachsprostý detinský whining, ale skôr sa pozrieť na pripravovanú hru od Bethesdy pohľadom fanúšika-skeptika.

Myslím, že základné fakty stačí zhrnúť veľmi krátko. Pôvodná firma Black Isle neexistuje, Bethesda Softworks má licenciu a robí momentálne vlastné tretie pokračovanie série Fallout. Formality máme z krku a tak si položme hlavnú otázku: Čo na to fanúšik?

Prvá vlna rozčarovania možno prišla práve s tým, že Bethesda kúpila licenciu a oznámila vývoj tretieho dielu. Predsalen ich doterajšie herné portfólio obsahuje diametrálne odlišné tituly. Niekto si dokonca hneď začal predstavovať Fallout 3 ako postapokaliptickú inkarnáciu série The Elder Scrolls. Takáto hra by nemusela byť zlá, lenže to by sa prosím pekne nemohla volať Fallout. V prípade zavedených sérií je meno čosi viac než značka, je to určitý systém herných princípov a dejových hodnôt, jednoducho povedané, hra má určité špecifiká čím sa dá zaradiť a spoznať v dave videohier. Preto by bolo pomerne hlúpe, keby napríklad ďalší diel série HOMAM fungoval na základe Starcraftu. Jednoducho herná séria stavia istý most, či budovu. Je možné robiť nadstavbu, pokračovať v stavaní, skrášľovať a postaviť aj ďalšie poschodia, nemožno však búrať základy bez toho, aby neprestalo ísť o ten istý produkt. Mnoho ľudí sa dnes smeje, že fanúšikovia nadávajú na inovácie a zmeny a na druhej strane, keď pokračovanie neprinesie žiadne zmeny a pokračuje v zavedenej tradícií, obviňujú autorov z neoriginality a vykrádania seba samých. Pravda je (tak ako v podstate vždy) niekde uprostred. Pôdla mojho subjektívneho názoru ide hlavne o to, aby dokázali vývojári určiť a spraviť ten správny balanc medzi novinkami a osvedčenými prvkami, ktoré robia z hry to, čo je napísane v názve.

Čo teda ako fanúšik chcem od Falloutu 3? Jednoducho, aby bol Falloutom. Opäť použijem radšej prirovnanie – hra je predsalen ako puzzle (povedzme, že obrázok mačky) a tým pádom jeden kúsok skladačky neurčuje tú definitívnú formu, jeden dielik nám neurčí, že to bude a musí byť mačka. To dokáže až spojenie viacerých častí do obrazu a tak tu máme Falloutovské dieliky:

1.Boje majú byť úplne prekopané, síce stále budú zohrávať určitú úlohu akčné body, ale ťahy sa konať nebudú. Priznám sa, že to na mňa pôsobí skutočne divným dojmom. Mierenie ostáva podľa originálu (aspoň dúfam).
2.Systém S.P.E.C.I.A.L. ktorý definoval hru je asi jedinou vecou, ktorá má byť relatívne veľmi hodnoverná originálu
3.Rozlúčme sa s izometriou, prichádza pohľad tretej osoby a gears-of-warsovský kamera na pleci + nejaké variácie. Čo to s hrou spraví, bojím sa pomyslieť.
4.Postavy – deathclaw, supermutant, ghoul, zhulení banditi s.r.o. a spol. Myslím, že klasická háveď na pokec a na odstrel by sa napriek mohutným kozmetickým zmenám objaviť určiťe. Artworky sú vec veľmi pekná, ale ich jediný potenciál je v plagáte na stene, alebo ako wallpaper v desktope, takže v tomto ohľade si musíme počkať na finálnu verziu.
5.Príbeh a questy – až na zatiaľ nič nehovoriace hľadanie strateného otca nevieme takmer nič o hernej náplni. Osobne sa bojím prehnanej akčnosti na úkor všetkého ostatného, k čomu nabáda aj kamera a zrušenie ťahov a hlavne prispôsobenie sa čoraz povrchnejšiemu mainstreamu (koľko dnešných hráčov samo siahne po pôvodných Falloutoch a z toho mála, kto pri tom vôbec vydrží aspoň pár hodín?)
6.Humor a kontext 50. rokov – o humore zatiaľ nič, máme sa začať báť? Celkovo sa humor v súčastnosti z hier buď nadobro vytráca, alebo je veľmi biednej úrovne. A 50. roky? Je skoro na takéto súdy ako aj každé iné, ale okrem pár propagandistických artworkov, zatiaľ veľké ticho (hype reči sa nerátajú).
7.Hudba – tu sa nám začína jasnejšie rysovať aká bude a aká bohužiaľ nebude. Inon Zur síce robil soundtrack k Fallout Tactics, v prípade ukážok k Falloutu 3, ale stráca dych. Najbiednejšie dopadla asi Main Title, ktorá pôsobí dojmom generickej, ťažkopádnej orchestrálky z každej druhej fantasy. Skladba Megaton pôsobí dojmom zrazu mladých skautov a tretia skladba(ktorej názov si nepamätám)síce zapadá do kontextu Falloutu lepšie, ale o nič svetoborné sa nejedná. Ten kto si pamätá pôvodné dva diely vie, že to čo v nich Mark Morgan predviedol, bolo už na tú dobu veľmi ojedinelé. Originálny ambient, ktorý výborne a originálne vytváral pochmúrnu, depresívnu atmosféru hry, bez toho aby rušil hráča, ale zároveň sa dá tento soundtrack počúvať aj mimo hry (čo dokazujú štatistiky Marka Morgana nielen na Last.fm). Práve zvukový doprovod bol niečím, čo razantne odlišovalo hru od zvyšku hier a zároveň každá skladba vtisla určitý odtlačok do miest, kde hrala.

Ako som už v úvode naznačil, nechcem aby toto vyznelo ako závery. Skôr sa zamýšlam nad tým, že keď bolo ohlásených a spravených tak veľa zmien a množstvo pôvodných vecí sa nekoná, nemal by sa fanúšik báť? Trojka v názve by sa dala nahradiť aj slovami „inšpirovali sme sa naozaj veľmi voľne.“ Keď som o Falloute 3 prvýkrát počul, tešil som sa, lenže čím viac informácií prichádza, tým viac som presvedčený, že túto hru hrať nechcem, napriek tomu, že hra nemusí byť vyslovene zlá. Je to pocit ako keby vám zobrali Monty Python’s Flying Circus, preobsadili všetkých hercov/scenáristov a začali točiť nové diely pod pôvodným menom. Napriek akejkoľvek (ne)úrovni kvality, by totiž išlo o čosi úplne iné…

Celý článek...