Kde sú tie časy keď ste po obrazovke preháňali prvého samuraja a zábava to bola neuveriteľná. Bol v tom kúsok výzvy, štipka napätia, trochu myslenia a zdravá dávka zúrivosti, ak to nešlo podľa vašich predstáv. Nuž, po pravde, všetko je stále tu, len sa to snaží trápne skrývať za akúsi hollywoodsku sofistikovanosť.

Uncharted a jeho pokračovanie, napríklad. Jednoduchá hra, jeden by mohol povedať, že až zbytočná a predsa z nej tečú desiatky recenzentov až je to smiešne. Náplň hodná starých plošinoviek, avšak s pomôckami pre negramotných, to všetko skrývajúca vo vynikajúcej prezentácii, alebo ako sa hovorí „filmovosti“. Aby ukázala čo? Hry nie sú len takou zábavkou pre divných ľudí alebo, že sa niektorí vývojári konečne naučili kopírovať filmový priemysel? Prepáčte mi moju ufrfľanosť a zjavnú nespokojnosť, ale ja si radšej zahrám hru, ktorá je zábavná sama o sebe, nepotrebuje žiadne barličky v podobe kopírovania iného média. Už počujem tie hlasy, vraj kde chcem takú zobrať – to sú tí bez prehľadu. Tí s prehľadom ma zase posielajú…na nezávislú scénu. Pretože deti predsa nechcú hrať hry s hnusnou grafikou, bez prezentácie. Čo by z toho mali?! Ako by ukázali kto ho má väčšieho? Hrateľnosť, prezentácia, absolútne zblnutie publika, až tak, že poniektorí začnú tvrdiť, že grafické spracovanie je dôležitou súčasťou hry! Ako to spolu súvisí? Schizofrénia.

Schizofrénia, i v prípade autora tohto článku… Na jednej strane si viem veľmi dobre užiť takú hru, pokiaľ je pomer rozprávania, filmovosti vyvážený tak, že si nestihnete všimnúť stereotypnú hrateľnosť, je všetko v najlepšom poriadku. Ako som bol nedávno presvedčený, tak ľudia sú z nejakého dôvodu závislí na číslach, takže aby tomu všetci rozumeli: je všetko v najlepšom osmičkovom poriadku. Ukážte mi recenzenta, ktorý z toho davu vstane a povie, áno Uncharted 2 je len priemerná hra! Boja sa snáď toho davu fanatických internetových fanúšikov? Risen je hra! Neschováva sa žiadne kabáty, je poctivá a pravá, nemusím ju mať rád, nemusí mi sadnúť, ale je to pravá hra. Možno preto, že jej domovskou platformou je PC? ;) Vlastne, čo by mala mať hra, aby bola skutočne hrou a nie len nudnou výplňou medzi filmovými scénami? Lebo to si pokojne potom môžem zahrať Mad Doga a mám to zabalené komplet, v podstate bez hry a s debilnými filmovými scénami…, ale aspoň je to zábavné. Je? Another World bol lepším skĺbením filmového citu a hry, a to je prosím už nejako stará hra!

Zabudnite teraz na Uncharted, bol tu spomínaný len preto, že je to veľmi čerstvá hra. Už nejaký čas sa autori hier pokúšajú o akési skĺbenie filmu a hier. Vieme, že scenáristicky z väčšej časti hry naozaj nestoja za veľa. A ja sa tu teraz sťažujem, keď sa objavia nejaké hry, ktoré sú na tom oveľa lepšie. I keď ešte stále majú kvalitu C-čkového filmu. Je to lepšie ako to bývalo. Na druhej strane…potreboval Doom nejaký scenár, aby sa z neho stala legenda? Akčné hry nepotrebujú scenáre, nemajú to v genetickej výbave, pretože ich podstatou nikdy príbeh nebol. Klamem. Schizofrénia. Je lepší Doom alebo Dark Forces? Aby som to úplne zaklincoval, je lepšia hra Super Mario Bros. alebo Uncharted 2? A nie, v tomto prípade to nie sú hrušky a jablká, pretože sme hry ohlodali až na samotné jadro hrateľnosti. Doom príbeh nemá, je priamočiary, s vynikajúcou hrateľnosťou, prakticky ho ani nepotrebuje. Dark Forces by dokázal tiež fungovať bez príbehu a to hlavne vďaka vynikajúcemu level dizajnu, avšak príbeh mu dáva čosi viac, čo robí hru ešte zaujímavejšou.

Super Mario Bros. alebo Uncharted 2? Ohlodané až na kosť, by Uncharted dostal poriadnu ranu do rozkroku. A predsa budú vyhlasovať všetci recenzenti sveta hru pomaly div nie, že za svätú. Čo však zase vracia späť onen problém o dvojitom metre na hry, ktorý sa v médiách zvykne používať. Hlavne, je tu rozpor vo vnímaní toho, čo je dobrá hra. Čo musí, nemusí, čo robí dobrú hru dobrou hrou.