Mám to ale skurvený život…

Brácho, to máš raz tak… Si hviezda, odkrágľoval si kde koho a kde čo. Nechal si za sebou hektolitre krvi a niekoľko ton mŕtvych… Ale hlavne, získal si mesto Stillwater pre seba. Pohodička. Nakoniec stačila len jedna rana a… chlapík z Ultoru si to šinul dole oknom až na studený chodník. Ostal z neho len mastný fľak. Z teba a kamošov sú zrazu celebrity. Médiá, heh… Lenže to nie je len tak, niekoho odstrániť a niečo získať. Vždy tu bude niekto väčší, kto by si rád odhryzol z tvojho úspechu. Syndikát napríklad. Aj keď mám vážny pocit, že pokus o ukusnutie podielu Svätých z Tretej ulice nebude mať pre nich šťastný koniec.


Aby sme si naliali čistého, kvalitného červeného, Saints Rows Tretí nezačal práve najšťastnejším spôsobom. Vlastne, on začal nadupanou scénou, ktorú už všetci poznali z trailerov, ale potom to akosi nebolo ono. Zdalo sa, že kdesi po ceste stratil ten nádherný nadhľad a vtip spolu s perfektne vyvedenými strihovými scénami. Všetko sa síce tvárilo veľmi fajn, ale… čosi neidentifikovateľné chýbalo. Kúsok poriadnej, neviazanej zábavy, ktorá by nepôsobila ako nasilu. Potom prišiel koniec prvej kapitoly a všetko sa odrazu zmenilo. Späť boli parádne dialógy, strihové scény získali grády a zábava postupne stúpala. Na prekvapenie mnohých to… Nie, spoilerom sa i v prípade podobných šialeností treba vyhýbať. Skrátka, začne to byť opäť ten starý – dobrý Saints Row ako sme ho na PC mali česť poznať v prípade druhého dielu. A ešte o niečo šialenejší.

Apropo PC verzia. Viem, že ma mnohí nenávidia za nevšímavosť voči otrasnej konverzii druhého dielu, ale ja som s ňou skutočne nemal mnoho problémov. Áno, na to ako graficky vyzerala sa hýbala strašne, ale nijako mi to nebránilo si ju plnými dúškami vychutnať. Okrem toho, väčšina rýchlejších áut sa nedala skoro ovládať (aspoň na klávesnici nie). Stále to však nebolo natoľko strašné, aby mi to bránilo vychutnávať si hru plnými dúškami jej šialeného násilia. Ale predsa, ak by to niekoho zaujímalo, tak PC verzia tretieho dielu je na tom výrazne lepšie, i keď sa nejakým tým chrobákom nevyhla. Divným chrobákom. Napríklad, občas má problémy s ukončením misie alebo si vrtuľník (ktorý ovláda AI) letí úplne mimo mapu, čo vás donúti reštartovať misiu od posledného záchytného bodu. Nič tragické, keďže počas príbehových misií to ukladá celkom logicky a pravidelne. Sú to však chybičky, ktoré tam sú a ja o nich viem. Ale sú len minimálne a nepodstatné. Hra sama o sebe je opäť skvelá, aj napriek tomu, že to začne ukazovať až po spomínanom prvom akte. Och a autá. Tie sa ovládajú skvelo i keď (pre všetkých bohov galaktických) nečakajte od toho nejaký reálny model správania sa vozidiel. Je to arkáda ako prasa. Ostatne tak to má byť a tak mi to vyhovuje.

Na druhej strane, predstavte si, že sa občas nájdu recenzenti, ktorí dajú tejto skvelej, úchylne zábavnej hre len mierne nadpriemerné hodnotenie. Vraj to nie je ako Liberty City, či nejakú podobnú hovadinu budete od nich počuť. Sú do drísty, kecy a plané reči. Saints Row a posledné GTA majú spoločné len jedno – obe sa odohrávajú v otvorenom meste. Všetko. Tam kde sa Rockstar snaží hrať na vážnu gangsterku, ide Volition smerom šialenej gangsterskej komédie a paródie na všetko čo im príde pod ruku. A podľa toho tak aj vyzerá celý ich svet. Je absúrdny a absolútne nerealistický. Čo je ďalšie plus. Jednoducho, nech žije nadhľad a masové vyvražďovanie všetkého čo sa hýbe. I keď, pravdu povediac, len úplne náhodou a nechtiac. Aspoň ja som v tom vyhladzovaní obyvateľstva mesta Steelport úplne nevinne. Obzvlášť keď dostanete do rúk takú lahôdku ako STAG stíhačka – aby som parafrázoval hlavného protagonistu – to je niečo ako keby sa stíhačka pojebala s helikoptérou. :-)

Protagonista. S tým chlapcom (možno niektorí s dievčaťom, záleží čo si za obludu vytvoríte, však) mám problém. 90% Saints Row 2 to bol taký sympatický, psychopatický sociopat (neviem či tieto slovné spojenia idú medicínsky dokopy, ale… koho to kurva zaujíma?!), ktorému záležalo len na moci a občas i na svojich kamošoch z gangu. Občas sa i zdá, že má oko pre Shaundi (ale kto by nemal :-) ). Aby nakoniec prišiel epilóg druhých Saints Row a váš protagonista sa vyfarbil ako úplný chuj. A zrejme to tak má byť. Nie je to žiaden svätý… Oh, moment. Skrátka je to magor. Lenže v treťom diely sa zdá byť trochu upokojený, je z neho vraždiaca celebrita a sympatie opäť narastajú. Stále je to pošuk, ale sympatický pošuk.

Za čo môžu z veľkej miery aj parádne napísané dialógy v strihových scénach a počas misií. Teda, tie počas misií, človek občas nestíha sledovať, ale keď áno, stále sú výborné. Slovné špičkovanie jednotlivých postáv nemá chybu a o nahláškovaných scénach ani nehovoriac. Do toho niekoľko zaujímavých vizuálnych nápadov (i keď sa v treťom diely nenašlo nič tak zaujímavé ako strihoví scéna „House Party“ z dvojky) spojených s parádnou hrateľnosťou, robí z tretieho dielu veľmi zaujímavý a hlavne zábavnú hru. Pri žiadnej hre som sa tento rok toľko nesmial (alebo len blbo usmieval) ako v prípade Saints Row The Third. Na to si vezmite jed! A to i napriek tomu, že niektoré vedľajšáky by sa mohli zdať na jedno brdo, skrátka stále sú zábavné. Sakra, až sa začínam cítiť nejako divne. Zábavné zabíjanie nevinných okoloidúcich, masakrovanie maskotov, rozvážanie kuriev… Sranda.

Napriek tomu, že mi tu chýbajú niektoré vymoženosti predchádzajúceho dielu – menšia interaktivita, nenašiel som možnosť prezrieť si znovu všetky strihové scény, menej upraviteľný šatník a podobné prkotiny – je v mojich očiach Saints Row The Third rovnako dobrá hra ako jej predchodca. Zábavná, nápaditá, často vtipná (občas trochu s vtipom prestrelí, ale to sa stáva aj v lepších rodinách, nie?) a hlavne sa veľmi dobré hrá. Pre úchylákov na čísla, by som povedal, že by to bola taká pekné, okrúhla osmička…teda ak to ešte dnes niekoho zaujíma. Čísla. V prípade bankového konta sú dôležité čísla, nie za nejako hrou. Ale kurva, že je to parádna hra… :-)