Jest tomu už veľmi dávno, čo sa obávaný čarodej Shang Tsung pokúsil ovládnuť našu ríšu Zem. Od konečného úspechu ho delila len jediná výhra v turnaji zvanom Mortal Kombat. Brutálny, nevyspytateľný a plný mágie. Turnaj, ktorý bol poslednou nádejou pre Zem… A zvyšok? Zvyšok je len čistá história.

Keď hovoríme o Mortal Kombate, hovoríme o jeho vnútornom kúzle, špecifickej atmosfére, ale hlavne o prehnanej, nadsadenej brutalite, ktorá ho robila jedinečným. A samozrejme o digitalizovanej grafike, resp. postavách, ktoré sa po objavovali na obrazovkách. Zaujímavé je, že túto techniku sa neskôr pokúsilo napodobniť niekoľko hier, ale každá dopadla otrasne. Mortal Kombat pretrval. I podľa slov Eda Boona, jedného z tvorcov pôvodného MK, to bolo vďaka onej brutalite. Čo sa o tom v tých dobách popísalo stránok, a vyrobilo novinových správ. Je to viac ako desať rokov, a v prístupe spravodajských médií k hrám sa vlastne nič nezmenilo.

Postavy, to je základ každej bojovky a prvý MK ich ponúkol rovných sedem. Každý z istým pozadím a poslaním, vstupoval do Turnaja, každý s túžbou zvíťaziť. Kto by si čítal pozadia jednotlivých postáv v bojovkách, istotne si poviete. Avšak pre mňa to bolo zaujímavé čítanie, dávalo to postavám istý charakter – i keď v tých dobách len mierne naznačený. Lenže to sa počas dlhej existencie série zmenilo. A o postavách tak človek vie viac, než by sa možno na podobný žáner hry patrilo. Opisovaním a prepisovaním niektorých zaujímavých faktov z MK, by bolo vešaním šupín na draka – kto však má záujem, môže si prečítať, čo som o hre napísal pre gamesweb.sk

Liu Kang porazil čarodeja a vyhral tak Turnaj pre Zem. Shang Tsung bol potrestaný a na scénu prichádza cisár Inozeme osobne – Shao Khan. Druhý turnaj, vlastne nebol oficiálny – bol zmanipulovaný, tak aby vyhovoval Khanovi a jeho plánom. Plánom, a udalostiam, ktoré neskôr odokrýva kvalitná PS2 hra „Shaolin Monks“. Avšak to je ešte ďaleko. MK2 priniesol množstvo nových postáv a nové ukončovacie pohyby. Och áno, akoby som mohol zabudnúť. „Fatalitky“ sú práve oná veľmi brutálna časť Mortal Kombat série. Trhanie chrbtice (Sub Zero) je dnes skrátka klasika, vytrhnutie bijúceho srdca z hrudníka (Kano) rovnako. MK2 k tomu všetkému ešte pridáva niekoľko vtipnejších ukočovadiel, akým bol napríklad Friendship – skrátka prekvapenie pre porazeného súpera. Pamätám si ako sme chodili hrávať MK do jednej herne, učili sa naspamäť všetky pohyby, resp. pohyby obľúbených postáv a potom hrali…a hrali, až sme jedného dňa zistili, že táto skvelá hra je aj na PC a bez cenzúry (áno, bola to herňa zostavená zo SNES-ov :-), nakoniec ju aj tak niekto vykradol!)Pre niektorých vrchol série, pre iných ešte len príde…

Tým je pre mnohých tretí Mortal Kombat, respektíve jeho reedícia s názvom Trilogy, do ktorej sa vrátilo množstvo opustených a hlavne populárnych postáv. Dynamickejší, graficky vykreslenejší a brutálnejší. A jediný z klasickej trojice, ktorý doma vlastním ako originál, aj s peknou krabičkou. :-) Svojim spôsobom je MK3 vrcholom 2D bojoviek vychádzajúcich práve z línie prvého MK – pretože by som sa nerád dostal do paľby s fanúšikmi Street Fightera. Aj keď druhovo rovnaké, každá z hier je úplne iná…

Neviem ako by som to napísal, a neznelo by to divne. Ale k sérii Street Fighter som nemal nikdy žiaden vzťah. Skrátka bojovka, farebná až des, dynamická, ale akosi mi nič nehovorila. Zatiaľ čo Mortal Kombat bol niekde úplne inde, a nemyslím si, že to bolo brutalitou. Skôr postavami a akýmsi jemným mytologickým pozadím (na ktoré počujem dodnes :-) ), rozvíjajúcim celý jeho vesmír. Starší bohovia, ich chyby a pády, generácie rodiny Sub Zera, osud Scorpiona – ako sa nechal zmanipulovať, ako sa postupne dozvedáme, že za niektorými udalosťami stál ďalší z čarodejov – Quan Chi. Jeho súperenie o moc so Shang Tsungom. Aliancie, zrada, smrť… Všetko v esencii v podstate obyčajnej bojovky. Keď pre niečo, tak i pre toto mám sériu Mortal Kombat rád.

Štvrtým pokračovaním vstupuje Mortal Kombat do novej éry, posledným na PC, avšak nie posledným v rade. Na tieto hry si však pospomíname niekedy nabudúce – nová éra, nové spomienky…