Malí tvorečkovia, nič netušiaci o existencii nášho reálneho sveta…, teda aspoň myslím, že o ňom nič nevedia. I keď názov odkazuje na starú hru, musím vás hneď na začiatku sklamať – článok nebude o nej. Skôr bude o tých, ktorých veľkým stvoriteľom je pán Wright. Pôvodným. Od stvorenia si už potom žijú vlastným – veľkou rukou marketingu ovládaným – životom. A svojim spôsobom mám na mysli práve ich poslednú inkarnáciu, čo je z názvu asi tiež jasné. Dúfam. Dojmy. Prvé? Niekto v EA by si zaslúžil… len ešte neviem čo.


Simáci, slimáci, simáčikovia máčikovia, to je podivná sorta elektrosoftvérových bytostí. Niekedy človek naozaj začína uvažovať o tom, či si aspoň neuvedomujú samých seba. Také akvárium nemenovaného božstva. Pre tento mesiac stredoveké. Jedným zo základných prvkov disneyzácie je (anglický termín) „theming“. Čiže čosi, čo prostredie upravuje do akejsi jednotnej témy. A nemusí to byť ani prostredie. Napadlo mi to práve v súvislosti so značkou „The Sims“ a ich stredovekou verziou. Máme úspešnú značku (prostredie), tak ju poďme trochu tematicky upraviť, dáme im nový šat. Snáď zaujme…

Kto si už odo mňa kde – čo prečítal (inak ďakujem), tak isto vie, že mám k SIM-záležitostiam celkom kladný vzťah. Nie som žiadna fanatická fanúšička (stereotypový poplach! :)), ktorá dennodenne obstaráva svojim SIM-zverencom pravidelný prísun emócií…to nie. Dokonca mám taký pocit, že moje Simky musia chodiť veľmi divne nalíčené. Ehm. Skrátka, rekreačný vychutnávač SIM-sveta to istotne som. Vždy keď príde nejaký nový datadisk, či diel, s veľkou radosťou a nadšením sa do neho pustím. Chvíľu to vydrží, ale potom sa k Simíkom vraciam už len občas. Napríklad na Vianoce, aby som im do domu dal stromček. Naozaj! No prepáčte, keď ja môžem mať Vianoce, prečo nie moji Simíci?! Ale to už trochu odbieham do intímnej SIM-sféry. Podstatné je, že tam človek dokázal byť zábavne kreatívny – aspoň druhý diel v tomto, vďaka modifikovateľnosti, vynikal. Ostatne môj pokus o X-COM základňu je zdokumentovaný na internete. Napríklad k projektu SIMS Fallout už nedošlo – i keď materiálu existuje hodne (pokiaľ si dobre pamätám). Keď tak nad tým teraz uvažujem, vyhrať sa takto z vecami mám už v povahe od detstva. Veľký papierový technodróm by mohol rozprávať (keby ešte existoval). Lenže to už odbieham niekam, kam by som nechcel. Podstata tohto odstavca v krátkom zhrnutí znie: áno, mám rád Sims hry, dokážem si v nich nájsť trochu tej kreatívnej šťavy a štipku RPG.

Mutona snáď každý pozná, tento nám v zajatí trochu svalovej hmoty stratil :)

Napriek tomu, čo je napísané v susednom odstavci, Sims Medieval ma absolútne nezaujímali. Vlastne som si ich vôbec nevšímal. Prečo? Medieval si môžem urobiť aj v Sims 3 (aj 2 a možno aj v prvých, ale za to už ruku do gilotíny nedám). Okrem toho, dojenie EA vo mne nechalo neblahé následky v podobe Dragon Age 2. Človek chápe marketing, chápe, že robia všetko pre trh a nie pre kvalitu hry, ale… sklamaný som bol. Keď som rozmýšľal komu dať facku, komu rovno po papuli – EA? BioWare? Prebehol popri mne The Bright Side trailer, povedal som si, ono je to celkom milé a pokračoval v uvažovaní o fackách. Lenže…

Náhoda je blbec. Trochu otrepaná fráza, ale kedy sme ju na KK-čku použili naposledy? Náhodou som sa dostal k Sims Medieval a pravdupovediac ani sa mi nechcela tá hra inštalovať. Čo s ňou (inak všímate si, že sa konečne dostávame k jadru toho, čo by sa dalo nazvať prvé dojmy z hrania? Už chápete prečo to nie je rovno v názve článku? :-) ). Času málo, život krátky nie je priestor na blbé hrátky. Lenže prišiel čas krásny, voľný a entita menom Mick odrazu zistila, že nie čo… Čítať napríklad. Tak šup – slimáčikovia sa inštalujú. Zahrám si, tak päť – desať minút a hotovo. Iste. Päť, desať minút…neviem ako sa to stalo, ale mám taký pocit, že to nakoniec bolo päť, desať hodín. Kde sa stala chyba?

Milé EA… Milý EA alebo milí EA? Nič, pohlavie nadnárodnej korporácie odložíme. Skrátka, milí zamestnanci spoločnosti EA…skôr EA Czech – predpokladám, že EA vrchnosť slovensky nevie. Tak ešte raz.

Milí zamestnanci EA Czech, odovzdajte prosím na príslušné miesta: Milo ste ma prekvapili, naozaj som od The Sims Medieval nečakal nič dobré, či zaujímavé a ono sa z toho pritom vyklubala sakra zaujímavá a dobrá hra. Zo srdca jej prajem úspech (mimochodom, objednal som si zberateľskú edíciu :-)).

Nuž, formality máme za sebou a teraz sa už konečne dozviete, čo ma v prvý moment hrania na tejto hre zaujalo a čoho sa obávam. Hneď na začiatku vás privíta príjemné intro, v ktorom sa vám prihovára hlas veľmi podobný (až by som ruku do gilotíny dal za to, že je to on) Patrika Stewarta. Intro nie je tvorené nejakou bombastickou animáciou, ale peknými kresbami, ktorých štýl sa človeku zapáči hneď na prvé pozretie. A v tomto príjemne navodenom duchu pokračuje ďalej i celá hra. Na začiatku je tma, ako nás učí múdrosť filmov z osemdesiatych rokov. V našom konkrétnom prípade je to síce hrad, ale akosi mu chýba panovník. Vždy som chcel byť vládcom niečoho (je to lepšie ako ničoho) a tak z vyššej moci bolo rozhodnuté, že tento simík bude môj avatar. Kráľ Mick, vlastne na začiatku len Lord Mick…ak si to ešte dobre pamätám. Mám hrad, okolo niekoľko miest kam sa dá cestovať. V diaľke dedina, les, popravisko, doky, cintorín a možno som ešte na niečo zabudol. Všetko. Len je všade akosi prázdno… Ach, to je len tutoriál. Pekne, pomaly, po krôčikoch. Je tu totiž prvá odlišnosť od klasických Sims hier. V tejto hre nestaviate voľne a ani sa voľne nemôžete pod budovách pohybovať. Presnejšie, vaša kamera je obmedzená na smery v dvojrozmernom chápaní sveta. Simák si môže chodiť kam sa mu chce. Avšak vy ho vždy vidíte. Veľmi rýchle sa dá na to zvyknúť, je to v podstate niečo ako bolo v The Guild. Druhou odlišnosťou je starostlivosť o Simáka, resp. jeho potreby. Sú len dve – únava a hlad. Čo v konečnom dôsledku dynamizuje celú hru a zvýrazňuje hlavný prvok a to plnenie jednotlivých úloh.

Povstať nehodný šašku…

Ono všeobecne má táto hra pár spoločných prvkov so spomínanou Guildou. V hre existujú tzv. hrdinovia, čo sú simáci rôznych povolaní. Každé toto povolanie má svoje miesto kde býva, a zároveň prevádza svoju činnosť. Ako sa dá očakávať, mág býva vo veži, bard v taverne, kňaz v kostole atď. Každý z nich – aby sa cítil dobre a prežil do ďalšieho dňa šťastný, musí svoje povolanie prevádzať. Skrátka i v stredoveku sa musí makať! Kováč potrebuje rôzne druhy rudy a drahých kameňov, liečiteľ byliny všetkého druhu a tak sa vydávajú na ich hľadanie a zbieranie. A keď na to majú, pár kusov sa vždy nájde v dedinskom obchode. Môžu vytvárať veci a následne ich speňažiť. Tu však podobnosť s hrou The Guild končí. Guild je viac (a takmer bezvýhradne) orientovaný na obchod a jeho rozvíjanie naprieč dynastiou. The Sims Medieval je RPG rozprávkou s prímesou stratégie a adventúry.

Aby ste mohli postupovať ďalej v príbehu, resp. v rozvoji kráľovstva, musíte plniť questy, úlohy týkajúce sa kráľovstva a jeho obyvateľov. Každá z týchto úloh je šitá na mieru inému povolaniu, resp. ich kombináciám. Niekedy je to príbeh kováča, inokedy kráľa alebo rytiera, kráľa a liečiteľa. Podľa toho potom hráč ovláda určitých Simákov. Netreba snáď dodávať, že si každého môžete vyrobiť – teda pre každé povolanie jedného. Človek si normálne zaspomínal na časy, keď sa dobrodruhovia vydávali na cesty v družinách. Kde tie časy sú. Preč, dávno preč. Čo však je veľkým pozitívom hry, to sú práve spomínané úlohy (alebo po slovensky, questy :-) ). Pretože sú to práve tieto úlohy, ktoré vás pri hre budú držať. Počas doterajšieho hrania som nenarazil na ani jeden nezaujímavý. Pritom, mám taký pocit, že na prvé hranie ani nejdú spraviť všetky. Finta je v tzv. „quest points“, ktoré hráč dostane do začiatku. Každý quest potom stojí istý počet bodov, ktoré sa z celkového lavóra QP odčítajú. Myslím, že po dokončení „New Beginnings“ mi tam ostalo nejakých cca 5 nesplnených vecí. Čo zo sebou zároveň prináša i isté strategické rozhodovania. Vaše kráľovstvo nie je vo svete samé. Máte susedov a ich sa rovnako budú niektoré úlohy týkať. Konkrétne tie, ktoré ich k vášmu kráľovstvu pripoja. Spôsoby sú to rôzne, napríklad kráľovskou svadbou. Ak je však váš panovník už ženatý, tak úlohu nemožno ani začať. Každé z pripojených kráľovstiev vám potom dáva nejaký bonus, ktorý uľahčuje nielen život vašich Simákov, ale i plnenie vytýčených cieľov.

Medieval Party. Verný rytier v súboji všetkých porazil, len rytier Čierny ho dorazil. 

Pohľad na predchádzajúce riadky mi však našeptáva, že akosi zlyhávam v popise toho, aká je The Sims Medieval skutočne dobrá hra. Aspoň sa tak zatiaľ javí. Obávam sa však jedného nešvaru hier s malými počítačovými ľudkami. Stereotypu. Po zhruba 25 hodinách som dokončil prvú „kampaň“ (?), teda spomínané „New Beginnings“. Problém je, že ďalší stupeň stavia hráča znova na začiatok, i keď tentoraz z mierne odlišnými podmienkami na víťazstvo. A to bohužiaľ platí aj pre jednotlivé questy – všetko sa akoby vynulovalo a hráč začína od začiatku, vrátane rovnakých questov. Zatiaľ však súdim len podľa ich popisu a názvov. V druhej vlne som si stihol len pomenovať kráľovstvo a vytvoriť kráľa. Uvidíme.

Mám neodvratný pocit, hraničiaci s istotou, že som ešte na nejaký zaujímavý aspekt hry zabudol. Nuž, to je údel ľudí so sklerózou, ale ako sa hovorí – ak sa na niečo chcete spýtať je tu diskusia pod článkom.

Prvé dojmy: veľmi chytľavá hra, so špecificky rozprávkovou atmosférou, uchu lahodiacou hudbou a zábavnými questami. Lepšie RPG ako Dragon Age 2? Hmmmmmmmmmmmm. ;)

Celý článek...