Stále dokola? Nuž hej, to viete depresie, zamyslenie sa nad zmyslom života, vesmíru a vôbec…ehm. Akosi čakám, že mi to opäť niekto oplieska o hlavu a odkáže ma do miest kde slnko nesvieti. Občas sa mi zdá, akoby niekto so mnou hral hru baví – nebaví, skrátka ako na kolotoči…točí, točí a akosi nevie kam od dobroty skočiť. Z kolotoča interaktívnej zábavy, či ak chcete interaktívneho kultúrneho vyžitia, to už nechám na vašom zvážení.

Všetky tie novinky ma akosi nechávajú chladným. Ide E3 kámo, to zase bude nového materiálu. Ľudia začnú uvažovať čo si zahrajú, na čo sa tak veľmi tešia a záujem o hry stúpa. Teda ako u koho. Ktosi raz povedal, že dokážeme baviť len toľko, koľko si zaslúžime. Sú dni, kedy si myslím, že už mi nie je priané. Skrátka, dosť bolo srandy, veď na tie veci sa už ani pozerať nedá! Pritom okolie sa tvári celkom šťastne. Šalejú z každej maličkosti, každej blbučkej hry, sú šťastní a hrajú sa. Viete o čom hovorím. Nemusím ani chodiť ďaleko do minulosti. Stačí pár príkladov a budem vydedenec hernej komunity (ak niečo také ako herná komunita existuje, samozrejme :-). Uncharted, Gears of War, Modern Warfare a samozrejme nesmie chýbať všetkými do nebies vynášaný Borderlands. Pre mňa jedna nezaujímavá hra vedľa druhej (to som už radšej nespomenul istý hustý dážď a skinheada čo sa rozhodol vyvraždiť grécky panteón). Tragédia a exaktný dôkaz tradičného slovného spojenia – hry už skrátka nie sú čo bývali. Basta!

Jané, chcelo by to dôkaz namiesto kecov. Nuž, môj mozog vám milý herný zombies nedám, na to radšej rýchlo zabudnite! Na druhej strane, keď tak nad tým uvažujem…pozrime sa čo sa deje okolo. Vytiahnuť z toho sklerózou zaneseného mozgu kúsok spomienok, príjemných spomienok na poslednú, hernú zábavu, možno by som na niečo prišiel. Takže… Samá stará hra, prípadne remake starej hry. Remake. Pozrite sa okolo – Bionic Commando Rearmed, silný retro nádych vo vyleštenej podobe; Dark Void Zero, takmer 100% verný retro kus so súčasným dátumom vydania, špeciálne remasterované edície Monkey Islandu (a jeho pripravované pokračovanie) alebo rozkošne vyzerajúci (aspoň podľa traileru) Scott Pilgrim vs. The World. Čo majú tieto hry spoločné? Nuž, niektoré priamo čerpajú z dávnych zdrojov, iné sú inšpirované hernými postupmi dávnych časov. Prečo je odrazu všade toľko retro lásky?! Inšpirácie? Pretože preto, milánkovia – v minulosti boli hry lepšie a tá ohromná retro vlna je toho dôkazom! Tu ho máte a mozog si môžem nechať!

A to ešte prehliadam rôzne indiánske diela, ktoré priam kopírujú jednu klasiku od druhej. Páni, dámy, intergalaktické tvory a všemocné bytosti, hry už skrátka nie sú! Vlastne sú, ale človek už nemá toľko času aby ich hral, nemá toľko chute ich hrať, pretože má na krku iné povinnosti. Skrátka hodinka, dve denne sú absolútne maximum a človek nemá ani motiváciu hrať viac, pretože pozri pár riadkov vyššie. Lenže potom príde nevinne vyzerajúca hra, o ktorej existencii väčšina miestnych herným médií ani nevie…skrátka, len si tak príde. „Ahoj, ja som nejaké CRPG, máš chvíľu čas?“ Tak, keď sa tak milo prihovára, chvíľu by som čas mal. Obvyklá hodinka – dve. Pokecáme, uvidíme, čo z toho nakoniec bude. Prúser! Hodina, dve, tri, štyri – tresk hlavu o skrinku. Dosť!

Niekde na inom mieste.

A čo keby som najprv išiel do tej druhej dediny. Lebo inak neviem ako by som toho zasraného, páchnuceho hajzlíka porazil. Ahá, sakra asi zlá zbraň a toto kúzlo…hmm, vidíš mohol som použiť to a možno by sa ten boj zdal jednoduchší. Že čo? Aha, hodiť lístok do urny? Akej urny? Voľby! Možno by sa ešte dalo…

Úder hlavou do skrine.

Opäť hodinka času. Tak dáme si obľúbené CRPG, keď sa tak ku mne pekne prihovorilo…hodinka, dve, tri…týždeň. 25 hodín herného času, aspoň také číslo hlása posledná uložená pozícia. Hra bola vydaná minulý rok. Vyzerá akoby vyliezla z 90-tych rokov a presne na chlp rovnako som sa do nej zažral ako vtedy, za svojich mladých čias.

Môj vek tak v tomto ohľade nehrá žiadnu úlohu, ešte stále sa dokážem do hry tak zažrať, že sa to môjmu racionálnemu ja prestáva páčiť. Našťastie ho zvyknú moje dve iracionálne ja absolútne prehlasovať. Výsledok je teda jasný – skrátka dobrá hra je dobrá hra aj v dnešných, podivných časoch. Lenže žijeme v dobe kedy len málo tvorcov dokáže vytvoriť skutočne zaujímavé a chytľavé hry. Príliš starý?! Ale choďte niekam (jeden by možno povedal žena kuriča ;-)…len po česky…). Dôkazy hovoria jasne – blbé hry sa dnes robia, väčšinou!