Niektorí z vás istotne už čakajú na niečo z hernej sféry, ale treba si na chvíľu od monitorov odpočinúť. Rozkradnutá Slovenská televízia si pre nás pripravila v pravde „majstrovský“ kúsok – nudu večera. Prvé semifinálové kolo ukázalo presne to čoho som sa obával, že neexistuje nikto, kto dokáže na Slovensku napísať komerčne zaujímavý, chytľavý popík – alebo akýkoľvek žáner, hodný takej podivnej súťaže akou je Eurovízia.

Za všetko snáď hovorí to, že z celého večera som si zapamätal a nostalgicky zaspomínal (a uznalo, i keď možno s nostalgiou v srdci, prikývol) len skladbe od Tublatanky. Malo to však jeden háčik – bola to nesúťažná skladba, s ktorou sa Tublatanka zúčastnila na tejto súťaži v roku 1994.

Inak to bol ukážkový prehľad monotónnych skladieb, ktoré by istotne dobre poslúžili uspávačovi hadov, avšak nie ako prostriedok, ktorý má donútiť diváka z inej krajiny hlasovať. Už len ten výkvet, ktorý prvé semifinálové kolo prinieslo. Kepeňová – kto? Nuž to je slečna, čo permanentne vyzerá ako upratovačka, a spievať teda nevie, ani keby chcela – evidentne. Ale nejakou nepochopiteľnou zhodnou náhod mala takmer celý večer najvyšší počet hlasov. Zrejme to bola psychologická hra ľudí v zákulisí, aby donútili apatickú Slovač k posielaniu SMS hlasov. Aj ten Robo Šimko a MassRiot…hrá sa na veľkého rockera, a nakoniec príde z takým preháňadlom sladko bôľným… Lepší spánok z únavy, ako z nudy.

Nemá význam to ďalej nejako rozmaznávať. Večer trochu oživila variácia na pseudo-folklórnu nôtu, ktorú predviedla Hudba z Marsu. Avšak napriek tomu, že sa pri nich nedalo zaspať – bolo to aspoň trochu živé, tiež by som to príliš nevyzdvihoval. Medzi slepými je aj poloký kráľom :-).

Kto pozná trochu slovenskú mainstream, populárnu scénu, tak by si istotne tipol ako jasného víťaza skupinu Desmod, ale tá sa za podivných okolností nedostavila. Vraj sa pri skúške spevákovi čosi prihodilo – zosypal sa z pódia a skončil v nemocnici. Divné. Napadá niekoho nejaká zaujímavá konšpiračná teória?

Jedinú pozitívnu vec, ktorú mám na podobných programoch rád, sú tzv. pohľady do minulosti. Ani tu nechýbali, ale boli na môj vkus až príliš krátke – naozaj to pôsobilo ako svieži vánok v smrade nudy, ktorú ponúkali miestny interpreti.

Český bratia to tento rok zdá sa vyriešili jednoducho, pošlú tam Gipsy.cz, a aspoň tak ušetria tento rok svojich divákov utrpenia. Možno im to minulý rok stačilo. ;-)

Do finálového kola postúpili z vôle slovenského ľudu Andrea Zimányiová a Robo Šimko, a z nepochopiteľnej vôle poroty – absolutne nudná, šedivá a výkonom nijak výnimočná (čím sa vlastne líšila od ostatných, však :)) formácia VIP.

Alone – Nezistím
Petra Kepeňová – Odkedy nie si
Robo Papp – Nádej máme
EmSoft – Násilie
Peter Kotuľa – Cesty sú stratené
VIP – Hviezdy
Andrea Zimányiová – Prines si ten kľúč
Robo Šimko & MassRiot – Môj anjel spí