V poslednej dobe sa vynorilo viacero rôznych správ či trailerov z niekoľkých hier. Nechcem to do podrobna rozoberať už len z toho hľadiska, že tieto hry sú stále v príprave, čo nielen znamená, že nevieme všeličo o ich obsahu a množstvo sa môže zmeniť, ale aj preto, že som ich vôbec nehral. Týmto príspevkom chcem skôr vyjadriť svoje dojmy, či pohľad na dva pripravované fantasy tituly – Dragon Age a Final Fantasy XIII. Na prvý pohľad neporovnateľné, vyvíjané pre odlišné periférie, majúce iný koncept, ale ja sa predsalen o ten môj pohľad pokúsim.

Začnime abecedne, čiže dlho pripravovaným projektom z dielní Bioware. Pre tých, ktorí z nejakých dôvodov trailer/teaser prešvihli, je tu:

Ten kto ma pozná vie, že Bioware hry patria k mojim srdcovým záležitostiam. Keď som ale zhliadol toto video, zmohol som sa len na dve krátke myšlienky. „To je všetko? A už zase?“ Viem, že o hre je stále menej známe než je slušné a pravdupovediac sa stále v duchu teším, lebo viem, že hry od Bioware skutočné fungujú a bavia, ale tentokrát sa tak trochu bojím prešlapovania na mieste. Jednoducho už mám dosť velkých Tolkienovských konfliktov ľudí/elfov s orkami/démonmi/nemrtvými v gigantických vojnových stretoch. Je pochopiteľné, že klasické fantasy je o záchrane sveta a podobne, ale aj toto sa dá občas vyriešiť inak. Chce to trochu osobnejší príbeh, kde hráč nie je len nejakým tým nájomným, či náhodne okoloidúcim dobrodruhom, prípadne naštvaným farmárom, ale v prvom rade ho „sebecky“ zaujíma vlastný osud, ktorý ho zaplietol v nejakom prípade do príbehu. Je pochopiteľné, že to častokrát končí opäť likvidáciou arcizloducha a záchranením prinajmenšom jedného mesta, ale mám rád ten pocit, keď som ako postava v rámci herného sveta niečim normálnym, zjavom, ktorý nevybočuje z kolají herného sveta. Okolitému svetu môže byť môj konflikt ukradnutý, je to predsa môj problém nie ich. Nejaké príklady? Myslím, že najlepšími sú Planescape Torment, Baldur’s Gate 2 alebo tak trochu Knights of The Old Republic 2. Nejde ani tak o konkrétne vybudovanie zápletky a herného sveta, ako to, že osud celých národov a podobne nie je v mojich rukách. Je fakt otázkou, aký teda bude Dragon Age a ja naďalej ostávam zvedavý.

Druhou miskou váh je Final Fantasy XIII. Odlišná filozofia, odlišná tradícia, iná krajina pôvodu. A predsa ma tá hra jediným trailerom uchvátila tak, ako dávno žiadna iná:

Samozrejme je tu neodlúčiteľná inšpirácia Star Wars a samotnými staršími dielmi Final Fantasy série, ale rozhodne hre nechýba to, čo má v názve – fantázia. Tieto futuristickofantasy tendencie známe u mnohých dielov tejto série sa vracajú. Je možno na iný čas, iný článok, ale začína mi vo fantasy skutočny chýbať tá fantázia, výjavy, ktoré nie su bežné, niečo vychádzajúce z položených základov a predsa nové. Priznám sa, že takéto osvieženie v podobe FF XIII ma dokonca prinútilo (ale len na minútu) uvažovať o kúpe nejakej tej konzoly, kde tá hra pobeží.

Pochopiteľne, občas to tak trochu zaváňa gýčom a nemám príliš v láske gay-look postáv ako to dokazuje blonďák z traileru, ale predsa má tento titul potenciál, aspoň sa nás teda snaží o tom presvedčiť takýmto videom. Možno práve nedostatok invencie a túžby vidieť niečo nové a nie stokrát videné ma nalákalo na túto hru. Netvrdím, že by sa takýmto smerom mali uberať západné fantasy hry, ale zdá sa mi, ako keby si pevne zadefinovali svoje hranice a tie sa báli prekročiť. Nie je to predsa otázka technológií, ani (len) otázka vkusu. Je to snáď otázka nápadov, ktorými sa priveľmi šetrí?

Na záver by sa asi patrilo zhrnúť to, čo som sa snažil povedať. Nechcem aby to vyznelo plocho „východné fantasy áno, západne fantasy nie“. V skutočnosti vidím v obidvoch smeroch a tým pádom nielen v týchto dvoch hrách, potenciál, len na tej západnej strane ako keby sa ho báli využiť, báli sa vlastnej fántázie a predstavivosti, zatiaľ čo japonci síce balancujú na hrane vkusu a nevkusu, ale aspoň sa neboja prejaviť svoje myšlienky naplno.

Celý článek...