Legendy to majú ťažké a nikto mi nemôže tvrdiť, že Dungeon Master nebol v našich šírych krajoch legendou. Ešte ťažšie ako legendy samotné to majú veci, ktoré prichádzajú po nich a úplne najhoršie sú na tom ich pokračovania. The Legend of Skullkeep, pokračovanie do ktorého sa vkladali veľké očakávania…

Myslím si, že je úplne zbytočné, v tomto prípade, písať o nejakých technických kvalitách, histórii vývoja hier, keď na internete existuje taký zdroj ako Dungeon Master Encyclopedia, kde záujemca nájde snáď všetko, čo sa Dungeon Mastera týka. Legend of Skullkeep si človek nepamätá kvôli technickému spracovaniu – i keď aj to istotne hralo svoju úlohu, ale kvôli tej výbornej a hutnej atmosfére.

Dungeon Master II…spomienky…temná kobka, v ktorej sa náš hrdina preberá. Podzemie plné akýchsi podivných hybernačných komôr, kde odpočívajú ďalší hrdinovia. Výstup po rebríku do potemnelej miestnosti…rozhliadnutie sa po okolí. Krb, stôl a za stolom podivný obraz. Čo s ním? Odsúvam stôl. Skladám obraz a vybavuje svojich hrdinov s nájdenými predmetmi. Nuž a napokon je čas opustiť svoj nový domov a vydať sa von. Len hneď na začiatku vám miestna fauna naznačí, že vonku nie je práve bezpečno. Treba sa zbaviť slizu podobného stvorenia. Vonku prší…vlastne tu prší skoro stále, občas dážď ustane, avšak nikdy to netrvá príliš dlho. Prší a celú tú atmosféru výborne podfarbuje melancholická hudba…

Hudba, minimalistická avšak v spojení s hrou tak atmosférická. Ešte teraz, pri spomienkach, mám zimomriavky a chuť si hru zahrať. Obvykle pri písaní takýchto spomienok na staré hry si vždy hru aspoň na chvíľu zahrám. Predsa len pamäť mi už neslúži tak ako kedysi ;-), avšak tu som to nerobil. Samotná atmosféra sa skrátka zaryla hlboko do pamäti a sídli tam do dnes.
Spomínate na to príjemné a zaujímavo riešené obchodovanie? Vybrali ste si tovar, obchodník ho vyložil na stôl a vy ste už len prikladali mince a drahokamy a dohadovali čo najlepšiu cenu. Roztomilo rozanimovaný obchodník sa občas zamyslel, keď nebol spokojný len nesúhlasne zavrtel hlavou.

Predmety, kúzla, blesky, dážď…hudba…hra. Pamätám si ako sa vtedy viedli debaty, či je DM2 lepší ako prvý DM. Názory boli také – onaké, za či proti, skrátka ako to býva vždy. Z dnešného pohľadu? Silnejšie spomienky mám jednoznačne na The Legend of Skullkeep a Dungeon Master, ten pôvodný, leží niekde v hĺbke mojich spomienok a takmer si ho nevybavujem. Ostatne tak ako väčšinu hier, aj keď boli dobré, či vynikajúce, chýbalo im niečo, čím sa do pamäti zavŕtajú navždy. Dungeon Master 2 to mal.