Áno, áno, ako sa hovorí z každého rožku trošku. Všade kam sa pozrieš, tam plno digitálnych priekopníkov. Vlave, Sony, Microsoft možno dobre vedia, o čom hovoria, avšak my krabicový fetišisti vieme svoje. Bez krabičky plnej obsahu nie sú peniaze! Alebo ako hovorí jedna ľudová múdrosť: „Kde nie je krabička, ani smrť neplatí!“

Ale aby som nebol za úplného anti-digitála (čo znie skoro ako rómske pomenovanie niečoho), tak ak si nalejeme čistého, červeného vína – postup nezastavíš, avšak nemusí sa mi páčiť. A mne sa nepáči! Mám rád krabice, mám rád ten pocit uchopenia toho jemného materiálu, keď si človek môže svoju obľúbenú hru podržať v ruke, pohrať sa s ňou, skrátka nežne sa pomaznať. Ále, no tak, nerobte sa akoby ste nemali žiadnu úchylku. Každý nejakú má. Holt, keď sa rozdávali, na mňa ostala táto. Krabičko-fetišisticko-herná. Občas zachádza až tak ďaleko, že hľadám manuály aj v krabičkách od originálnych DVD filmov. Neviem síce prečo, ale tam nebývajú.

Jediná nevýhoda takejto záľuby tkvie v nedostatku priestoru – čo zároveň môžeme považovať za jedinú výhodu digitálnej distribúcie. Tam problém s priestorom skrátka nemáte. Maximálne tak s diskovým. Inak už nasledujú len samé výhody – vaša krabička nie je na nič viazaná (i keď túto výhodu nám v poslednej dobe nahlodáva fuj-fuj DRM), má papierový manuál, ktorý si môžete v pokoji prečítať aj na miestach… kam skrátka musí každý (a nemyslím tým zrovna hrob!). A ak sa edícia naozaj podarí – potom je radosť takú krabičku rozbaľovať. Zberateľské edície sú potom už len povestná čerešnička na kopci torty (mimochodom, v živote som nevidel čerešňu na torte!). Ak sa o vašu zbierku staráte s láskou a porozumením, nikdy sa vám nepoškriabe, nikdy žiadnu hru z nej nepožičiate :-) a bude sa mať ako v trezore národnej banky, tak budete mať zo svojej zbierky radosť.

Radosť, a to aj napriek tomu, že na staré kolená začnete zisťovať, že už vás tie hry toľko nechytajú. Skrátka, starnete a tak… Avšak pri pohľade na tú krásne naukladanú zbierku… Och áno, je to dobrý pocit.

Ak by vymizli fyzické média, začal by sa strácať aj zmysel ich kupovania. Morálny samozrejme nie – autori si za svoju prácu zaslúžia zaplatené, ale… Jednoducho čo nie je vo fyzickej podobe, akoby neexistovalo. Nie je to skrátka to pravé orechové. Môžete to treba volať aj konzervatizmom, ale pre mňa hra nebola vždy len hra samotná, softvér pre všetkých. Hra je aj to, čo je okolo nej. RPG hry bez máp – nonsens! Neviete aký je to výborný pocit, listovať počas inštalácie hry manuálom (hrubým!) a obracať obrovskú mapu sveta. A to už nehovorím o ďalších veciach.

Ak sa milý čitateľ dopracoval až sem, určite sa pýta – aký je praktický dôvod vlastnenia fyzického média, krabice a všetkého okolo? Úprimne hovorím, praktický dôvod nie je, ba naopak je značne nepraktický, ale… Vždy tu býva nejaké ale. Nepraktické, ale zberateľské, zhromaždovacie a pocitové. Ako môžete mať dobrý pocit z niečoho, čo vám leží na disku, len tak, akoby to bol vzduch. Bez osobnosti. Áno, to je ono – krabičky dodávajú hrám akúsi osobnosť! Bez nich sú len produkt, ktorý splní svoj účel, ale nič viac. Osobná skúsenosť je to čo sa počíta! Hra v podobe jedničiek a núl nie je skrátka to pravé.

Usmievajme sa a dúfajme, že budú tieto dva spôsoby distribúcie spolunažívať ešte veľmi, veľmi dlho. Svet bez fyzických médií je svet prázdny a smutný…skoro. :-)