Keď sa človek pozrie na hry z veľkej diaľky zistí, že nie sú ničím výnimočné. Chceli by byť… Chceli by byť moderným médiom, chceli by byť dospelé a využiť svoj plný potenciál. Teda aspoň niektoré, iným stačí aké sú. Lenže aj tie, ktoré sa snažia sú stále detinské, i napriek tomu, že ich zaradenie určuje hru iným vekovým kategóriám. Avšak prevažná väčšina z nich je len o krvi, prípadne sexe. A pritom…


Mass Effect je jedna z tých hier, ktoré sa snažia. Na jednej strane v nich niečo je, na strane druhej nevyužíva svoj plný potenciál, ktorý (okrem iného) zrážajú aj hlúpe, podivné rozhodnutia ako podať isté myšlienky. Má možnosť otvoriť sa mnohým myšlienkam a preskúmať ich z rôznych uhlov pohľadu. To je, mimochodom, jedna z výhod hier ako média, ktoré majú potenciál ponúknuť rôzne náhľady na jednu vec. Napríklad, otázka náboženstva v modernom, vedeckom svete. Vec, na ktorú má každý človek svoj vlastný názor, každý jeden človek sa nachádza názorovo niekde v rozmedzí „prísne vedecký pohľad“ – „ortodoxná viera“. Mass Effect sa pravda náboženstva mierne dotkne, ale neodváži sa ho rozvádzať žiadnym smerom. Je to len malé naznačenie, ale nedovoľuje hráčovi, resp. jeho alter egu v podaní Sheparda (či Shepardovej, aby sme ostali rodovo korektný :-)) Je to samozrejme len malý príklad. Čo napríklad otázka genetického inžinierstva, resp. génová terapia? Áno, i také čosi môžeme nájsť v Mass Effecte, ale opäť je nezvládnuté podanie a umiestnenie podobnej témy. Pôsobí ako päsť na oko. Sheparda zastaví pár, ktorý potrebuje vyriešiť svoju morálnu dilemu ohľadom ešte nenarodeného dieťaťa. Pár zastaví Sheparda? Takmer cudzieho človeka, a zveruje sa mu z osobnými problémami, žiadajú ho o pomoc. Hlavná myšlienka má samozrejme svoj potenciál, ktorý by mohol byť dostatočne zaujímavo rozvinutý, ale je postavená a podaná tým najnevhodnejším spôsobom.

Všetko pôsobí neuveriteľne odbitým dojmom, akoby si v Bioware povedali: „Chceme robiť dospelé hry, tak tam nasúkame toto, toto a toto, ale veľmi to nepreženieme, aby náhodou. Stačí ak budeme dospelo pôsobiť!“ Kde je pravda samozrejme neviem, a v rozhovoroch ju určite autori priznávať nebudú. Avšak občas mám pocit, že si autori hier nevedia s herným médiom poradiť. Aj by chceli vytvoriť skutočne dospelú hru, avšak neustále sa točia v bažine infantility, kde dospelé znamená useknuté končatiny a bradavka strašiaca amerických puritánov.

Ale tá hra ma rating „M“! No a? Si nikdy nevidel useknutého vtáka? Aha, oko na tvojom tanieri a ešte aj mrká! Úúúúúú, chlapíkovi vybehli zuby. Nestoj tu ako soľný stĺp a pozbieraj dedovi črevá! Satanove krídla a ježkove oči!!! Oni kopulujú na tej mŕtvej žene, alebo s…

Dospelá náplň jak dve divé svine. O marketingu EA k pripravovanej hre „Dragon Age: Origins“ radšej taktne pomlčíme alebo inak povedané, to je téma na iný článok. Skrátka 99% tvorcov hier nevie vytvoriť skutočne dospelú hru, prípadne by aj chcela, ale vo väčšine prípadov nevie ako na to.

P.S.: Mass Effect naozaj nie je zlá hra, pretože sa veci snaží riešiť. Akurát je presne tým príkladom, kedy snaha ostala niekde na pol cesty. Je vynikajúcim príkladom toho, že sa utori snažia, ale nedokážu si vždy s médiom poradiť. Preto jej časti poslúžili ako dobrý príklad pre myšlienku tohto článku. :-)