Pomerne nedávno som sa zaoberal myšlienkou literárnej inšpirácie v hrách a neubehlo mnoho dní a mohol som si zahrať ďalšiu z hier, ktoré sa inšpirovali hlbokou studnicou západnej klasiky – gréckou mytológiou.

Inšpirácia je totiž ten pravý výraz pre spracovanie herných Argonautov. Bola to inšpirácia, ktorá postavila postavy z povedomými menami a povedomou históriou do úplne nového príbehu. Ťažko povedať, prečo máme vo zvyku mierniť staré tragédie, avšak v tomto prípade sa to podarilo. Nový príbeh je rámcovaný okolo lásky, lásky ktorú neukončí ani nečakaná smrť. Tiež príbeh starý, ako odkaz starých Grékov – možno ešte starší. Ostáva nám tak loď pomenovaná po svojom staviteľovi a skupina dobrodruhov, ktorí sa vydávajú za dobrodružstvom pod Jásonovým vedením. Niektoré z postáv sú povedomé, majú svoj základ v reálnych príbehoch, iné sú do značnej miery pozemné. Kým tam bol dôvod výpravy za zlatým rúnom získanie práva na vládnutie v kráľovstve, tu je to strata ženy, ktorú Jáson miloval a nemieni sa jej vzdať. Alebo v príbehu hry nájdeme Achilla aj s Patroklom, s tým rozdielom, že tu je Patroklos takpovediac Achillovým zamestnávateľom, či pozmenený pôvod zlatého rúna. Rozdielov je príliš, dôležité je, že v novom prostredí fungujú ako samostatný celok – príbeh, ktorý ma hlavu i pätu, príbeh chytľavý a zaujímavý.

V recenzii som hru prirovnal k Jade Empire, a to nie len pre jej akčnejšie poňatie, ale aj ako príklad inšpirácie v reálnych základoch, pozmenených pre samotnú funkčnosť nového príbehu. Rozdiel je samozrejme v prístupe. Kým v prípade Jade Empire si Bioware vytvorilo vlastný – nový – svet, ktorý jasne čerpá z mýtov, legiend a viery starej Číny, v prípade Argonautov sa udialo čosi podobné, avšak rámcovo ostávame v mytologickom svete starého Grécka. Mal by to byť teda svet povedomý, tak ako ho poznáme z rozprávaní. A to by mohol byť jeden kameň úrazu. Medzi nami totiž existujú ľudia, ktorí neradi vidia akúkoľvek zmenu v nedotknuteľnej klasike a z nepochopiteľného dôvodu sa budú oháňať literárnou históriou. V tomto konkrétnom prípade, to však bude na ich škodu.

Argonauti sú opačným príkladom trendu demýtizácie mýtov, pretože si zachovávajú svoje príbehové, mytologické jadro, ale ozvláštňujú ho o vlastný pohľad – vlastnú fantáziu autorov. A je to práve táto časť, kde hra vyniká. Môžeme si položiť otázku, prečo nepodať tragédiu vo svojej plnej šírke tak, ako ju zaznamenala história, prečo niečo meniť…a keď už meniť, prečo nevymyslieť niečo nové. Nových hrdinov, nové postavy v známom prostredí. Napriek tomu, že som bol s výsledným príbehom veľmi spokojný, poďme si predstaviť, že by hra sledovala osudy „skutočného“ Jásona. Hráč by sa musel vyporiadať s úskokmi Peliasa a vydať sa pre zlaté rúno, aby dokázal, že on je právoplatný vládca Iolku. Celá jeho cesta by bola cesta za ambíciou, za mocou, na ktorej by postupne poumieralo niekoľko jeho spoločníkov. Medea by bola tá, ktorá by sa do neho zaľúbila a pomohla mu prekonať všetky nástrahy, aby ju na samotnom konci zapudil a ona sa mu pomstila zabitím jeho druhej ženy, jej otca a nakoniec i svojich vlastných detí. Jáson, ktorý tužil po moci, stratil všetko. Jáson, ktorého život by skončil pod troskami lode Argo.

Prosím, netrestajte ma za to, že som tento monumentálny príbeh zjednodušil do pár viet a množstvo udalostí vynechal, však dúfam, že aspoň jeho smerovanie z tých viet je znateľné. Tragicky by končila hra, ktorej hráč venoval celé hodiny… A možno…možno by mohol byť hráč len súčasťou toho príbehu, mohol by mať vlastný osud. Ďalší účastník výpravy, ktorého už síce dnes nikto nepamätá, ale bol pri tom keď sa to stalo. Jeho osud by bol však iný, nakoniec on by mohol byť tým, ktorý Jásonov príbeh odrozpráva. Iste by to bola schodná cesta, ako priamo preniesť tento príbeh na monitory.

To však nič nemení na kvalitách príbehu „Rise of the Argonauts“ – je iný, zámerne iný a pokiaľ sa na neho budeme dívať ako na nový príbeh v známom prostredí, je celkom možné, že sa nám bude aj páčiť.

Celý článek...