Podľa rýchleho zníženia ceny na minimálnu hranicu by sa dalo predpokladať, že sa tá hra dobre nepredávala. V tom prípade sa pýtam, prečo? Nechápem. Rozum si dal dovolenku. Priznám sa, žiadnu recenziu na túto hru som nevidel (ani len brutálnu), po hre som siahol kvôli Timovi Schaferovi. Niet čo riešiť.

Poznať to hneď od samotného úvodu. Všetko nádherne zvučí a atmosféra nemá ďaleko do heavy metalovej adventúry od rovnakého autora. Samozrejme, srdcom je táto hra obyčajná mlátička kombinovaná so stratégiou. Uh. Ťažká kombinácia. Toľko železa do toho rvali, až to možno na niektorých miestach prekombinovali. Ale, o tom nie som ešte kompetentný hovoriť, až po dohraní. Nech hudba zvučí. Pretože sila tejto hry je práve v nej a ešte v jednej maličkosti.

Viete čo to znamená byť kovaný PC hráč? Je to stav, kedy aj doma máte nejakú tu konzolu, ale väčšinou sa na ňu práši, v lepšom prípade slúži ako prehrávač nejakého média (v prípade PS3 blu-ray, však.). Druhým znakom je, že hráte hru, ktorá vyzerá úchvatne. A nie, nemyslím množstvo polygónov – to je len pre sráčov. Myslím, že vyzerá naozaj oku lahodiaco po vo výtvarnom, štylizovanom zmysle výzoru. Keď to oceľový PC hráč vidí, okamžite hľadá klávesu „Print Screen“, lenže ona nikde. Vlastne, ona tam nikde nie je ani klávesnica. Vtedy si človek uvedomí, prečo tá čierna krabica od Sony nemá niekde v tom pošahanom menu možnosť „fotiť“ si ľubovoľnú hru! Nezávisle na hre samotnej. Bah!

Späť k brutálne krásnej hre. Výtvarne krásnej. Štylizovanej do metalovej poetiky, resp. poetiky obalov metalových albumov. Čert tam zober relatívne stereotypnú hrateľnosť. Bohovia metalu, toľko sme jej videli! A čo? Nič. Pretože jazdenie krajinou je skrátka úžasné, krásne a pohodové. S obrazom ide samozrejme ruka v ruke zvuk. Hudba. Rock, čo rock! Heavy a iný metal! A to teraz nemyslím len tú, ktorá sa honosí menami slávnych. Tam je výber tak monumentálny, že to konca nemá. I keď viem si tam ešte predstaviť jednu, dve skladby z rannej tvorby mojej obľúbenej kapely, ale… No nebudem zbytočne rýpať tam, kde to netreba. Mimochodom, Peter McConell tu odviedol kus poctivej práce. Úprimne, nepovedal by som, že dokáže napísať tak pôsobivo „metalový“ hudobný sprievod. Hanbím sa za to, naozaj by mi to nikdy nenapadlo. Má to krásny zvuk strún, naozaj.

Viem, zase vešiam šupiny na draka, ale skrátka táto hrá ma osobnosť. Priznávam, jej náplň môže (vidím tam túto možnosť) vkĺznuť do herného stereotypu, ale vďaka prostrediu, voľnému pohybu medzi jednotlivými misiami, výtvarnej stránke a hudbe je tento problém celkom úspešne tlačený do úzadia. Aspoň zatiaľ. Vlastne len jedno nechápem…prečo sa hry od Tima Schafera tak zle predávajú. Povie mi to niekto?

Hmm.

Mimochodom, kedykoľvek si sadnem za to vozítko, myslím na Full Throttle. Je to myšlienka povedomá a zábavná. Na tomto mieste trochu iná, ale stále s rovnako dobrou príchuťou. Dokonca občas býva i trochu kacírska…mohlo by Full Throttle fungovať ako podobná akčná hra? Asi áno, ale pokračovanie si neprajem. Vôbec žiadne. Benov príbeh bol uzavretý, štýlovo a netreba v ňom pokračovať. Eddie Riggs? Viete, že mi v niektorých situáciách Bena pripomína. Kruh. Drak žerúci vlastný chvost…

Celý článek...