O MMO hre Age of Conan sa istotne dočítate ešte na mnohých miestach a mnoho zaujímavých (a možno aj menej zaujímavých) informácií. Ale čo takto sa pozrieť na zúbok minimálnej konfigurácií, na ktorej by podľa krabice mala hra údajne bežať. Okrem toho sa pozrieme i na dojmy človeka, ktorého posledná MMO hra bola v podstate Ultima Online, hraná ešte cez modem :-) Čo vlastne znamená minimálna konfigurácia?

Je to zostava, ktorá by mala hru spustiť v hrateľnej podobe, alebo zostava, ktorá má hru(program) aspoň spustiť – bez ohľadu na možnosť jej hrania? Toť filozofická otázka dňa. Väčšinou to býva tá druhá možnosť, i keď záleží na tom, akú prácu odviedli programátori na odladení enginu. A od kvality komponentov vo vašom PC. Niekedy aj na dvoch zdanlivo rovnakých konfiguráciách, môže hra bežať rôzne. Oplatí sa teda skúsiť hrať Age of Conan na minimálnej konfigurácii? Hrať áno, ale vlastne nie. :-)

Zásadou je, znížiť všetky detaily prakticky na minimum a potom hra vyzerá… no povedzme si úprimne – hnusne (viď. obrázky). Pre niektorých (ako napríklad pre mňa) to nemusí byť prekážkou. Prekážkou skôr bude celkový výkon. Ešte na začiatku, na pláži, hra beží relatívne slušne (v priemere 15 – 20 FPS, niekedy je možné docieliť aj stabilnejších 25), takže sa dá „pohodlne“ hrať. Avšak okamih pravdy nastane v momente keď príchodu do mesta Tortage. V prvom momente FPS klesne niekde na hodnotu 3, hrabanie HDD by prehlušilo aj motorovú pílu a jednoducho nedá sa to hrať. Treba počkať – chvíľu. Pár sekúnd až do minúty, než hra natiahne potrebné dáta. Avšak Tortage je miesto kde sú aj ostatní hráči, a je to poznať i na výkone. Čím bližšie ste samotnému mestu, tým je to väčšie utrpenie – a naopak, čím ďalej tým plynulejšie sa to hrá :-). Ako istotne viete – a keď nie práve sa to dozviete :-) – Age of Conan má na začiatku aj akúsi hybridnú Single-multi player časť. Kedy sa prepnete do pre vás špecifickej single-player hry – takpovediac „počkáte“ v krčme do noci. V tomto prípade plynulosť hry o niečo stúpa. Síce tiež ešte treba čakať, než sa krajina, resp. textúry pred vašimi očami načítajú, ale trvá im to omnoho kratšie a i pohyb v samotnom meste je plynulejší. A teda sa dá povedať – s prižmúrenými očami – že je bez problémov hrateľná.

Tak, teraz už istotne chápete úvodný výrok: „Hrať áno, ale vlastne nie.“ Presne záleží od vašej povahy a požiadaviek. Či ste ochotný zniesť nižšie grafické nastavenia, a teda celkovo hnusnú hru – po tejto stránke. Zatnúť zuby v častiach, kde to chvíľkami nehorázne seká, a hlavne pretrpieť niekedy dlhé loadovanie – chce to jednoducho trpezlivosť a neochotu čakať na nové PC. Inak sa to neoplatí. :-)

Ja som samozrejme tú trpezlivosť nemal. Otázniky ostávali, pýtal som sa sám seba, či naozaj chcem hrať nejaké MMO. Nuž a nakoniec, nádhernej zberateľskej edícii sa nedalo odolať. Zaťal som teda zuby a započal inštaláciu. O lá lá – 30GB na disku, 2 inštalačné DVD-čka – svet speje do záhuby. Inštalácia prebehla bez problémov, patchovanie rovnako, a tak som si onen Piatok, ešte pred odchodom na nového Indyho, aspoň vytvoril postavu podľa svojich obvyklých RPG predstáv. Rozhliadol sa po pláži, aby som zistil, že mi hru nastavil do natívneho rozlíšenia môjho monitoru. Aha, tu by mohol byť výkonnostný problém! Indy však čaká…

…Zážitky s kina nechám na iné obdobie. Vrátil som sa k nastaveniam a všetko hodil na minimum – veď mám minimálnu konfiguráciu :-). A späť do hrania. Cesta džungľou do mesta, do krvi mi pomaly prechádza bojový systém. Zaujímavý. Avšak ako démonologista sa sústredím na kúzla, ako na boj z blízka. Čo by mohol byť v budúcnosti problém. Tortage, ostatní hráči a pokles výkonu. Hups. Splniť quest, aby som sa dostal do mesta – čím rýchlejšie, tým lepšie (kvôli výkonu). Ani si nestihnem poobzerať krásy mesta, a šup rovno do krčmy. Nastáva noc, a pre mňa konečne single-player časť (kvôli výkonu)…

…Časti pre jedného hráča môžem len tlieskať. V merítkach klasických RPG hier je totiž spracovaná na úrovni. Príbeh sa z počiatku zdá byť mierne zamotaný, odhaľovanie hráčovej minulosti tiež. Treba zistiť čo sa deje, a popri tom vyzabíjať pár protivníkov – nič zvláštne. Mimochodom, milujem prízvuky tých postáv. Niektoré – najmä ženské postavy – vyslovujú „Tortáž“, priam na zjedenie :-)). Príbeh sa samozrejme nemôže rovnať úplnému vrcholu majstrov z Obsidianu, či Bioware, ale napriek tomu je chytľavý a pôsobí tu onen faktor – chcem vedieť čo bude ďalej, a preto stále hrám.

Ten čas, ktorého som sa tak bál (kvôli výkonu) však musel raz prísť, a tak sa bolo treba opäť presunúť na denné svetlo, a trochu precvičiť moju postavu. Ako som tak prechádzal tým svetom, spolu s ostatnými hráčmi, vynorili sa niekde z hĺbky pamäte spomienky na Ultimu. Prvotná myšlienka bola – veď sa nič nezmenilo. Zmenilo? Ten pocit začínal byť úplne rovnaký ako v prípade tejto hernej babičky. Pocit hraničiaci s istotou, že v princípe ide o úplne rovnaké hry, len v inom prostredí a iným spôsobom zobrazenia sveta. Zvláštny pocit…

Pocit, ktorý umocňuje i výborná hudba. A možno i fakt, že mám rád pôvodného Howardovho Conana. Aj keď práve tá conaovská atmosféra je cítiť najmä zo signle-player časti. A teraz neviem povedať, či je to plus alebo mínus, keďže väčšina časti hry sa bude odohrávať v multi.

Je to zaujímavá hra, miestami som dokonca bol viac než nadšený. Avšak ako každé MMO, i táto potrebuje čas na doladenie niektorých aspektov. Zatiaľ mi však výraznejšie nič neprekážalo – a pravdepodobne je to tým, že prakticky nemám s čím porovnávať. Hru si úžívam, napriek minimálnej konfigurácii, čo je – myslím si – pre hru dobré znamenie.

Zostava na ktorej som hral:
AMD Athlon(tm) 64 Processor 3200+, MMX, 3DNow, ~2.0GHz, 1024MB RAM, NVIDIA GeForce 6600 GT (128 MB)


Celý článek...