Hudba je ako prúdenie vesmíru. Vlnenie, ktoré dokážeme za určitých okolností vnímať nielen sluchom ale i zvyškom našich zmyslov. Vytvoriť hudbu k nejakému prostrediu je potom o to väčšia výzva. Obzvlášť ak už to niekto predtým spravil a priviedol ju takmer k dokonalosti. Avšak, film je film a hra…, je predsa hra a spolu majú spoločný akurát jeden svet.

Určite by sa dalo toto rozprávanie o soundtracku k hre Age of Conan: Hyborian Adventures začať aj inak, bez jemného pripomenutia diela Basila Poledourisa. Mnohými považované za to najlepšie, čo kedy v oblasti filmovej hudby vzniklo. Samozrejme, dalo sa. Prečo to však nepovedať rovno. Ako poslucháč má človek vytvorené isté očakávania, ktoré zdedil vďaka svojim predchádzajúcim skúsenostiam a zážitkom. A jedným z nich je aj hudobná Hyboria v podaní Poledourisa.

O osud hudobného sprievodu k tejto hre som sa nikdy nebál. Vlastne som ho začal vnímať hneď ako boli na stránkach hry zverejnené prvé ukážky. Vďaka nim som sa vlastne rozhodol, že chcem túto hru. Nebolo v tom nič viac, len nutkanie počuť viac zo soundtracku AoC. Preto mám dnes v polici aj zberateľskú edíciu a v žiadnom prípade to neľutujem.

Hudbu zložil Knut Avenstroup Haugen. Haugen vyštudoval klavír, študoval na konzervatóriách v Nórsku a Holandsku, predtým než sa plne začal venovať kompozícii. Skladal koncertnú hudbu, zúčastňoval sa operných festivalov a dokonca písal hudobné cykly podľa básni Nórskych národných básnikov. Haugenovi tak v Age of Conan pripadla úloha zhudobniť Hyborijsky vek, takmer doslova. Svet, ktorý má predstavovať akýsi pred stupeň toho našeho. Bohatý a kultúrne odlišný bolo treba odlíšiť aj hudbou. Troma hlavnými sú Stygia, Aquilonia a Cimmeria, každá so špecifickým etnickým hudobným prejavom.

Ktorú skladbu vybrať, ktorú odporučiť, vyzdvihnúť nad ostatné? Je to veľmi ťažké. Soundtrack je naozaj veľmi dobre zostavený a počúva sa výborne i samostatne, bez poznania hry. Ale zároveň veľmi dobre funguje aj v hre samotnej. V Cimmerskej hube prevláda viola, ako je to počuť napríklad v piatej skladbe „The Arrival – Cimmerian Welcome“, ktorá má podtrhávať keltskú atmosféru onej kultúry. Na druhej strane Aquilónska hudba bola stavaná na viac orchestrálnom štýle evokujúcom staroveký Rím. Stygia jedným z jej predobrazov bol akiste Egypt, a v ponímaní Howardovej mytológie, je Stygia vlastne pred starovekým Egyptom. V hudbe tejto púštnej krajiny je cítiť egyptskú, či arabskú inšpiráciu („Akhet – Portal to Stygia“).

K mojim najobľúbenejším skladbám tohto soundtracku však patria tie so ženským vokálom nórskej speváčky Helene Bøksle. „The Dreaming – „Ere The World Crumbles…““, „Nighttime Journey Through The Eiglophian Mountains“ a „Field of The Dead“, určené pre severské regióny Hyborie. Jej hlas dodáva hudbe potrebné mrazenie. Je to neopísateľný pocit, ako keď sa odrazu z hlbín nekonečna vynoria obrovské hory, krajinu zalejú slnečné lúče a nad horami sa zjavia biele mraky. A náhle všetko utíchne.

Soundtrack obsahuje 25 skladieb a každá z nich stoji za posluch. Okrem spomínaných, či už sú to vynárajúce sa, postupne silnejúce ozveny Atlantis („Echoes of Atlantis“) alebo pokojná „Hamlets of Aquilonia“, v ktorej cítiť onú inšpiráciu dielom Basila Poledourisa. V každom prípade je to vynikajúci soundtrack, ktorý sa oplatí mať. Tí, ktorí nemajú zberateľskú edíciu Age of Conan, nemusia zúfať. Soundtrack nedávno vyšiel na iTunes a rovnako sa chystá ďalšie, tentoraz 2CD rozšírené vydanie hudby z tejto hry.

Celý článek...