Aká je adekvátna cena za hru? Koľko peňazí musí zákazník dať, aby si nemyslel, že je to príliš veľa? Samozrejme, zákazník si vždy bude myslieť, že je to mnoho. Pirátstvo tu bolo, je a bude – len je otázkou aký vplyv má na predaj hier. Ale to v tento moment nie je tak úplne podstatné. Ako sa hovorí, piráta nedonútiš kúpiť originálnu hru ani guľometom.

Aká je teda tá správna cena? Platím za niečo, za zábavu na hodiny, dni, či v niektorých výnimočných prípadoch aj na roky. 1000 korún je za hru, tak akurát. Nie je to úplne málo – keďže hovoríme o cene novej hry – ale nie je to ani veľa. Je to tak akurát, zlatý stred. Predsa sa nájdu jedinci, ktorí budú tvrdiť, že je táto cena nadsadená, a slúži im ako legitimácia pirátstva. Čo je na tejto situácií najsmutnejšie, že podobný postoj má aj generácia tzv. dospelých ľudí. Prečo platiť za niečo ako softvér? Za niečo také mám vyhodiť peniaze? Čo z toho mám? Hodiny strávené zábavou – je jediná možná odpoveď. Je zaujímavé, že medzi ľuďmi sa nájdu aj takí, ktorí nemajú problém zaplatiť 1000 korún za film, kdežto rovnaká suma – za dlhší počet hodín zábavy – sa im zdá byť priveľa, resp. by nikdy za hru neplatili. Mohli by sme si zašpekulovať, či tento stav nie je výsledkom dlhoročného socialistického zriadenia v našich zemepisných šírkach. Z čoho by vyplýval aj fakt, že rodičia nevedú svoje deti k úcte k vlastníctvu, resp. nectia autorské práva a virtuálne kradnutie sa im zdá byť morálne a neškodné.

Bolo to v diskusii na hrej, kde ktosi napísal, že hodnota hry, sa nedá porovnávať s hodnotou knihy alebo filmu. Čo je jeden z ďalších alibistických argumentov notorických pirátov. Porovnávať sa dá. Všetky tri média majú za úlohu zabaviť, a všetky tri média dokážu rovnako i poučiť. Každé toto médium slúži na vyplnenie voľného času – viac, či menej zmysluplné. Na druhej strane, platím za to čo chcem – trh je široký, a preto si vyberám z množstva tovarov, ktoré ponúka. Kto si kupuje každú knihu, ktorá vyšla? Kto si kupuje každý film, ktorý sa objaví na pultoch obchodov? Nikto. Avšak v prípade hier, existuje – hlavne u teenagerov – predstava, že musia mať každú hru, ktorá sa objaví na trhu. Na jednej strane je to podmienené prostredím, v ktorom sa nachádzajú. Čo stiahol, koľko toho prešiel a čo má doma je otázkou prestíže v spoločnosti, v ktorej sa takýto jedinec pohybuje. Samozrejme v takomto stádovitom prostredí, si bude môcť študent sotva dovoliť kupovať každý mesiac 3 -4 hry originál. Kde by na ne zobral!! Lenže tento dôvod rovnako neospravedlňuje pirátstvo – je to skôr jedna z príčin. A takýto človek by si hru nekúpil, ani keby stála 200 korún, pretože množstvo! Potom môžeme v komunite hráčov pozorovať tzv. „notorických sťažovateľov“, ktorí tvrdia, že hry sú neúnosne drahé, že by určite hru kúpili keby stála 500 korún. Avšak opäť im má táto fráza slúžiť ako alibi na nelegálne sťahovanie hier…

Otázka je, prečo si kupovať každý mesiac 2-3 hry? Alebo len jednu. Nikto našich milých pirátov nenúti k ničomu takému (keď odhliadneme od tlaku kolektívu :-) ). Dokonca nie je nutné si hru kúpiť ako novú – stačí sa poobzerať po nejakom bazári, či prípadne počkať niekoľko mesiacov, kým cena opadne. Alebo počkať na zľavnenú edíciu, tiež bývajú v našich podmienkach bohaté – a pre mnohých i lacné.

Našťastie existuje aj skupina uvedomelých ľudí, ktorí si cenia námahy a sú ochotný za hry zaplatiť. A potom sú tu fajnšmekri, tí si radi priplatia aby získali nejakú tu výživnú (väčšinou) špeciálnu edíciu. Vďaka niektorým spoločnostiam sa i na našom trhu nájdu hry, za cenu okolo 1000 korún, ktoré sú výživné i bez špeciálnej edície. O to väčšia radosť je ich kupovať.

Áno, na našom trhu sú hry za relatívne rozumné ceny. Snáď len EA – kto iný – má ceny hier neuveriteľne vysoké. Avšak je to výnimka, a ako sa hovorí, nikto nás nenúti hry tejto spoločnosti kupovať! :-) Ponuka je dostatočne široká, aby si našiel každý hru, o ktorú má záujem, a pritom nemusí kradnúť. Lenže kedy budú mať deti dosť! ;-)

Celý článek...