Mal ostať nedosiahnuteľný v nekonečných diaľavách zabudnutého software pekla. Nikdy sa nemal vrátiť, pretože nemôže ničím prekvapiť. Naozaj nemôže? Vojvoda atómový, hlava pomazaná z božej vôle vapoware sa vrátil! A ja pozerám na hodnotenia, recenzie a názory a hlavou mi vŕta jedna, jediná myšlienka…


Čo vlastne si Duke Nukem Forever? Si naozaj tak zlou hrou, ako ťa hodnotí veľké množstvo herných médií? Až tak, že siahaš na samotné dno, pod pomyselný kvalitatívny priemer? Čo si nám to vlastne spravil? Nič, nespravil absolútne nič – teda až na to, že jeho prítomnosť odhalila pokrytectvo množstva herných recenzentov. Nalejme si čistej, rádioaktívnej vody – Duke Nukem Forver sa príliš nelíši od svojho staršieho bračeka menom 3D. Pubertálny humor je na rovnakej úrovni, množstvo podivných nechutností a prehnaného násilia tiež. Viete aký je rozdiel medzi „novým“ Dukom a drvivou väčšinou hernej produkcie? Duke svoju primitívnosť nemaskuje, naopak ju zvýrazňuje a necháva ju všetkým na očiach. DNF je rovnako debilná hra ako všetky tie Call of Duty, Gears of War, God of War, či Dragon Age 2 hry. Jediný rozdiel je v tom, že DNF túto debilitu nijako nemaskuje a nesnaží sa skrývať za prázdne reči pracovníkov marketingu.

Duke reprezentuje všetko, čo na veľkej väčšine hernej produkcie nemám rád. Priame mierenie na pubertálne publikum, bez obalu a bez príkras. Nie, nejde tu o nejaké oficiálne hodnotenia a ratingy. Duke je puberťákov sen. Je to prázdna, vypatlaná hra, ktorá si je toho plne vedomá. Ostatné hry to však skrývajú. Ich autori vedú reči o potenciáli herného média, o tom, kam sa môžu umelecky posunúť, čo všetko môžu svojim produktom povedať. To všetko sú plané reči, ktoré majú zamaskovať tuposť ich vlastnej produkcie. Duke Nukem Forever je zrkadlo nastavené celému hernému odvetviu – aby som bol spravodlivý, celému hernému mainstreamu. Toto ste vy! Toto je náplň vášho nového média, toto je náplň toho najpredávanejšieho a najúspešnejšieho vo vašom odvetví. Skrývajte sa za akékoľvek reči, aj tak je z vás väčšina taká, ako som ja!

Našťastie existujú aj výnimky, pri ktorých môžem celkom sebavedomo povedať – som rád, že hrám hry! Lenže tých je málo. Avšak každá minca má dve strany – každá duševne obohacujúca činnosť potrebuje i svoju neviazanú, nespútanú a nekorektnú zábavu. Duke Nukem Forever je taký. Prázdny, pubertálne nespútaný, ale na mnohých miestach úsmevný, občas i zábavný. Problém súčasného herného mainstreamu je však práve v tom, že sú skoro všetky rovnako „naplňujúce“ ako Duke Nukem Forever. Čo nás opäť privádza k hodnoteniam tejto hry… čokoľvek pod priemerom je pokrytectvo zo strany recenzentov. Duke nie je zlá hra, nie je ani hlúpejšia ako zvyšok – len sa to nesnaží nijako maskovať. Zo zásady by som si o DNF mal myslieť podobné veci ako o Duke Nukem 3D. Presne ako vtedy, keď som bol v rovnakom veku, pretože dnes je všetko inak. Úplne naopak, s prevrátenými prioritami a iným vnímaním. DNF je vo svojej náplni rovnaký ako DN3D. Len ja som akosi starší.

A predsa, myslieť na DNF ako na zrkadlo hernému priemyslu, dáva hre veľmi jemný intelektuálny náboj. Čo na tom, že s tým autori nikdy nepočítali? Veď sa na ňu pozrite, zahrajte si ju a potom pohliadnite na ostatné obľúbené hry. Atómový vojvoda nezlyhal, nesklamal…ako by aj mohla sklamať hra, ktorá už nemala nikdy uvidieť svetlo sveta? S dravosťou atómovej bomby vletel na trh, aby odhalil tie najskrytejšie vady herných médií. Alebo možno ani nie… V každom prípade – Atomic! ;)

Celý článek...