Leto je nielen časom brigád, reparátov, ale pre mnohých (nielen) študentov aj časom relaxu a zodpovednému venovaniu sa svojim koníčkom. Nie je tajomstvom, že množstvo hráčov, najmä tých fantasy pozitívnych, si rado prečíta nejakú tu knihu kvalitnú fantasy knihu. Zamerajme sa na slovo kvalitnú. Tej je, bolo a vždy bude menej než klasického fantasy gýču, na ktorý sa dá za nejakých pár korún natrafiť na každom rohu. Čo si má však človek, ktorý Tolkienove knihy pozná naspamäť prečítať? Pratchett je určite veľmi zaujímavé a originálne čítanie, na druhej strane, sám autor uznáva, že fantasy prostredie je skôr kulisou pre zobrazenie ľudských pováh a vlastností a rozhodne to nie je alternatíva voči klasickému dobrodrúžnemu fantasy príbehu. Nie som človek, čo by holdoval poplatnosti na objednávku písaných plytkých kníh R.Knaaka. Čo však skúsiť niečo od chlapíka menom Robert Salvatore?

Viem, že sa určite nájde aj niekoľko ďalších, viac či menej pozoruhodných kníh a autorov, mojou myšlienkou je, ale venovať tento článok práve tomuto chlapíkovi, ktorý dokázal obohatiť svet, ktorý pozná množstvo hráčov nielen stolných ale aj pc hier (advanced)dungeons & dragons – Forgotten Realms. Samozrejme nevenuje sa len tejto oblasti a pozorný hľadači isto nájdu v predaji napríklad aj jeho knihy zo Star Wars univerza (zatiaľ som nečítal). To čo ho však najviac preslávilo a čo on v rámci sveta preslávil on, sú temní elfovia – drowovia a najmä jeden z nich Drizzt Do’Urden.

Prvý dobrý drow, ranger pôvodom z Menzoberranzanu sa postupne stal nielen populárnou postavou v rámci Forgotten Realms a fantasy sveta ako takého a objavil sa dokonca aj v niekoľkých videohrách, kde zastával, viac či menej dôležité úlohy. Rozhodne je možné ho považovať za hlavnú postavu Salvatoreho kníh, pretože Drizztove príbehy zaberajú väčšinu jeho portfolia. Ale aké sú teda vlastne tie knihy a čím by mal človek začať?

Doporučenie kníh je veľmi jednoduché už len z toho princípu, že najlepšie je pochopiteľne začať od začiatku a to dlhou ságou s názvom „Legenda o Drizztovi“. Táto séria je rozdelená do niekoľkých trilógií (celkovo má Salvatore, ako to vyplýva z jeho knižných sérií, veľmi rád trilógie), kde sú knihy na jednej strane samostatnými príbehmi, ale spolu s ďalšími dvoma tvoria určitý väčší celok a dali by sa považovať za určitú kapitolu v Drizztovom živote. Salvatore začal písať podobne ako George Lucas tvoriť svoje hviezdne vojny – najprv vznikli diely 4. až 6. Trilógia pozostávajúca z prvých troch príbehov vznikla až následne. Poradie čítania už závisí na čitateľovi, ale osobne by som asi doporučoval čítať knihy tak ako ich Salvatore písal, čiže 4.-6.,1.-3.

Týchto spomínaných 6 kníh vyšlo v našich končinách v obstojnom českom preklade a nie je žiaden problém ich zohnať, skôr než ich v skratke rozoberiem, by som sa chcel tak trochu pozastaviť nad samotnou atmosférou jeho kníh a trochu jú (snáď) priblížiť. Sám autor sa netají tým, že bol nadšeným hráčom stolného AD&D a zároveň hltal Tolkienovho Pána Prsteňov, možno práve preto sa mu darí vykreslovať svet Faerunu tak nenútene a plasticky, zároveň však prídáva trochu starej dobrej Tolkienovskej atmosféry. Nemyslím to ako plagiátorstvo, ale ako nastolenie určitého typu atmosféry (najvýraznejšie asi v piatej knihe Strieborné Pramene), čo rozhodne nie je na škodu. Čo ma kladne u Salvatoreho prekvapilo hneď pri prvom čítaní, bolo veľmi zábavné a netuctové popisovanie boja, človek sa tak mohol viacej vžiť do samotných postáv zvádzajúcich rôzne bitky, jediné čo tak trochu v tomto ohľade kazilo dojem, že postupom času niektoré hlavné postavy dávali viacej kritických zásahov než bolo tých normálnych a streleckú mušku by závideľ kdejaký sniper. :-)

Veľmi dôležité sú u Salvatoreho postavy, družina Drizztových priateľov sa síce takpovediac skladá z fantasy archetypov barbar, trpaslík, ľudská žena a hobit a priznávam, že v určitých momentoch by sa im zišlo viacej rozmerov, ale väčšinou sa človek takýmito myšlienkami nezapodieva, predsalen hlavný zmysel týchto kníh je príjemné dobrodrúžne oddychové čítanie a častokrát sú charaktery vykreslené veľmi pekne, množstvo ľudí si určite zamiluje charizmatickú postavu Artemisa Entreriho, najlepšieho zabijáka z Calimportu (ten získal takú popularitu, že z neho Salvatore spravil hlavnú postavu niekoľkých kníh). Drizzt a jeho myšlienky tiež nie su len suchým čiernobielym obrazom plochých hrdinov mnohých hier či slabších kníh a filmov. Polopatisticky povedané majú Drizztove príbehy svoje osobité čaro a rozhodne sa dajú radiť k tej kvalitnejšej fantasy literatúre, ktorá nie je len prázdnou honbou na draka, ale má svoju dušu a osobitú formu. Teraz však v krátkosti k samotným knihám:

Legenda o Drizztovi IV. – Magický Krystal
Tento príbeh bol prvým Drizztovým veľkým dobrodrúžstvom z pohľadu očí čitateľov. Zoznámime sa tu s týmto štvancom spomedzi temných elfov (kto pozná Drowov vie, že sú to bytosti od prírody zlé). Kniha je situovaná do Desaťmestia, známej oblati desiatich miest nachádzajúcich sa na chrbáte sveta – na planine ľadového vetru (Icewind Dale). Tu Drizzt s priateľmi čelí nielen hrozbe barbarských kmeňov, ale aj neschopnému mladému mágovi, ktorý získa moc prastarého artefaktu

V. – Stříbrné Prameny
Drizzt sa s Bruenorom a ďalšími priateľmi vydáva hľadať prastarý a zabudnutý domov Bruenorovho trpasličieho klanu. Z toho logicky vyplýva odchod z Desaťmestia a zo známejších lokácií návšteva Luskanu a stretnutie veľmi známej postavy Lady Alustriel. Oproti pomerne „stacionárne“ umiestnenému Magickému Krystalu, je táto kniha o putovaní. Z tejto trilógie u mňa zastáva najvyššie miesto nielen kvôli rôznym miestam a s nimi súvisiacim zážitkom, ale aj vďaka vyššie spomínanému Tolkienovskému feelingu. Na scéne sa výraznejšie objavuje aj Artemis Entreri

VI. – Rubínový Klenot
Po udalostiach minulej knihy je Regis unášaný do Calimshanu, aby tu s ním spravil Paša Pook krátky proces pomsty. Drizzt a Wulfgar preto musia vynaložiť všetko úsilie aby dobehli Artemisa Entreriho a záchranili ich priateľa Regisa. V tejto knihe zrazu postavy precestujú ohromný kusisko Mečového pobrežia a čo ma dosť sklamalo, práve preto sú niektoré lokácie spracované len v letmej krátkosti bez toho aby sa v nich niečo výraznejšie udialo. Stávajú sa tak len takými autobusovými zastávkami na ktorých nevystupujeme. Trochu únavnou je aj prehnane naťahovaná akčnosť poslednej tretiny knihy.

I. – Domovina
Domovina nás vracia roky pred druhou trilógiou do čias Drizztovho narodenia, detstva a vyrastania v podzemnom meste Menzoberranzan. Napriek veľmi silnému príbehu je hlavnou devízou knihy podrobný opis drowskej kultúry a nemilosrdného života v Podtemne. Autor tento svet vykresluje veľmi ponuro, až beznádejne, pretože je obývaní bezcharakternými bytosťami. A práve podstata vlastnej existencie je to, proti čomu musí Drizzt najviac bojovať. Z tejto a nasledujúcej knihy je zrejme, kde čerpali ľudia (nielen) z Bioware inšpiráciu. Celý piaty akt Baldur’s Gate 2 je totiž vystavaný na princípoch, ktoré tu tak fascinujúco popisuje Salvatore. Z môjho pohľadu je Domovinu najlepšou knihou akú som od neho čítal.

II. – Vyhnanství
Príbeh odohrávajúci sa krátko po Domovine nám ukazuje Drizztov život po odchode z mesta drowov. Jeho ponurý život v bezútešných temnotách Podtemna ako aj množstvo tvorov obývajúcich tieto bohmi zabudnúte končiny. Končiny riadiace sa najzákladnejším zákonom prírody – prežije len najsilnejší. Opäť sa jedná o zaujímavú exkurziu do podzemného sveta všemožných druhov včetne Illithidov – mozgožrútov, zobrazených na obálke knihy.

III. – Útočište
Jedná sa o záverečnú knihu trilógie, ktorá zároveň funguje aj ako spojnica so štvrtým dielom a rozpráva o Drizztovom živote od jeho cesty na povrch až po rôzne strety s bytosťami žijúcimi pod strechou zo slnka a hviezd.

Netreba byť fanúšikom Tolkiena ani fantasy RPGčok či stolných hier na hrdinov. Stačí ak ste otvorení fantasy žánru a chcete si oddýchnuť pri týchto sympatických dobrodrúžstvách kladného vydedenca spoločnosti s dvoma povestnými scimitarmi. Ja som dodal doporučenie, voľba je na vás.