Radujte sa deti...

Radujte sa deti, E3 z vesmíru letí...a možno aj niečo zaujímavé nastane. Teda, ak niekto ešte nepochybuje, tak ako ja. Hry, hráme sa, konzole, boj – krv a smrť. E3. Pamätám si, ako som sa kedysi tešil na každú podobnú akciu – nie že by som tam bol, skrátka tešil som sa na prídel tých zaujímavým informácií a pestrých obrázkov, ktoré prinesie. Priniesla, kedysi.

Dnes? Internet v plnom prúde, zo všetkých kútov informačnej diaľnice sa lejú terabajty dát, sypú sa vám na hlavu a neprinášajú nič. Ani radosť, ani úsmev...skrátka nič. Všetko je na jedno kopyto, každá hra sa podobá tej druhej, blbá konzola tej blbšej a PC nikde nie je. Spravodlivý to svet. Pritom sa tie hry za dvadsať rokov nezmenili. Len technológia sa stala lepšou a po pravde, nudnejšou. Stratil sa vtip, nápad a dokonca sa to už ani nehrá tak dobre, ako za starých čias. A to človeku stačí na hranie aj hodinka, lebo viac času ani nemá. Lenže ani za tú mizernú hodinu, to už nie je čo bývalo. Bah, preč s podobnými úvahami... Koho to ešte dnes zaujíma? Hlavne, že je všetko „cool“. Ani neviete ako to slovo neznášam :-)

Hry sú pre deti...malé, usmrkané decká. Tak prečo by ma to ešte malo zaujímať. A kto je dnes ešte vlastne dieťa? Keď už jedenásť roční sa zgrupujú ako nejaký „gangstas“, fajčia jednu cigaretu od druhej, kradnú, vraždia a robia ďalšie veci, ktoré deťom (podľa istých zaužívaných, spoločenských konvencií) nepríslušia. Tak aké deti? Päťročné? Prečo by si tak mladé a nevinné dieťa malo kaziť dušu počítačom, či nedajbože konzolou? Pieskovisko, kýbliček, slniečko (bárs aj na rukavičke), Raťafák plachta...a iné radosti. Na hrách nie je nič zaujímavé – aspoň v tom veku. Tak potom, do čerta, pre koho sú?

There's no business like show business, vlastne video game business... Asi tak to bude. Akcie, reakcie, spoločenské party hry...to všetko sedí, veď je to update rôznych doskových sránd v minulosti. Krásne sa dopĺňajúci. Skvelá zábava...i keď ťažko povedať presne pre koho. Asi pre tie deti. Tých desať hier, ktoré by aj mohli niečo povedať dospelým, nestoja ani za reč. Zhruba desať hier za posledných päť rokov (a aj to je ešte možno môj odhad príliš optimistický), to je vizitka toho, kam celý ten business speje. Je to tmavé a nepekné miesto. Lenže ako v celých dejinách ľudstva, i tu je podstatné jedno – hlavne, že to sype.

Človek nezasiahnutý fenoménom, si naďalej bude myslieť, že je to čosi divné (a pritom sám robí veci divnejšie). Na druhej strane, bude mať v čomsi aj trochu pravdu. „Causal“ hráči ani vlastne nevedia, čo je to hra... majú svoje „spoj sto kúskov čohokoľvek“ hry, ktorými zabíjajú čas v práci, u lekára, vo vlaku, električke, či inom cestovnom balíku. A potom je tu skupina takých, ktorým je jedno čo hrajú, hlavne, že hrajú. Musí to byť do istej miery kvalitné, ale je to kvalita dosť pochybná a pomýlená. Deti.

Nič to, pokojne sa môžem vrátiť k svojim knižkám, brakovej literatúre (tá je tiež určite len pre deti, čo?), popcornovým blockbusterom (detto) a k pokleslým televíznym seriálom. :-)